Osobnosti botaniky na Slovensku

Obrazový materiál

Urban, Graebner, 1904; on – line.

Štúdium

1850 – 1855 univerzita v Berlíne, 1855 doktor medicíny (univerzita Berlín).

Pôsobenie po ukončení štúdií

Od 1860 asistent v botanickej záhrade v Berlíne, od 1865 zároveň asistent v Kráľovskom herbári v Berlíne, 1863 docent (pre špeciálnu botaniku a fytogeografiu), 1873 mimoriadny profesor (univerzita Berlín).

Bibliografia

Stafleu, Cowan, 1976, p. 72 – 77; Futák, Domin, 1960, p. 86 – 87.

Najvýznamnejšie publikácie

Ascherson, P., 1864: Über Chaerophyllum nitidum Whlbg., in der Waldungen bei Kesmark. Verh. Bot. Ver. Brandenburg, 6, p. 151 – 189. Ascherson, P., 1865: Eine Karpatenreise. Verh. Bot. Ver. Brandenburg, 7, p. 106 – 109, 109 – 124, 125 – 136, 164 – 170.

Herbár a iné typy zbierok

Herbár, vrátane typového materiálu, v Berlíne-Dahleme (B), počas 2. svetovej vojny čiastočne zničený.

Pôsobenie a pobyty v zahraničí

Početné botanické exkurzie: Európa, oblasť Karpát, Dalmácie a Čiernej Hory, Nórsko, Afrika (1873 – 1874 expedícia do Líbyjskej púšte, 1878) a ďalšie (1876).

Pamätníky, pamätné izby, busty, medaily, poštové známky a iné informácie o oceneniach a poctách

Čestný doktorát Dr. h. c. univerzity v Rostoku.

Čo je po ňom pomenované

Aschersoniodoxa Gilg et Muschl., Bisaschersonia Kuntze.

Vyzdvihnutie prínosu pre botaniku (najmä pre Slovensko) a ďalšie doplňujúce a zaujímavé informácie o osobnosti

Botanik, výborný znalec európskej flóry, autor veľkého množstva floristických a fytogeografických príspevkov. Najznámejšia je mnohozväzková práca Synopsis der mitteleuropäischen Flora (začala vychádzať v 1896), ktorú od 5. zväzku (po jeho smrti) vydával P. Graebner sen. a P. Graebner jun. (podrobnejšie Futák, Domin, 1960). Sú v nej informácie celoeurópskeho významu. V 1864 botanizoval aj v Tatrách, na Spiši a v Pieninách, poznatky z týchto exkurzií opísal v práci Eine Karpaten reise (1865). Venoval sa aj histórii, etnografii a lingvistike.

Použitá literatúra

Degen, A., 1913: 􀀠 Ascherson Pál (1834 – 1913). Paul Ascherson (1834 –1913). Magyar Bot. Lapok, 12, p. 3 – 15. Futák, J., Domin, K, 1960: Bibliografia k flóre ČSR do r. 1952. Bratislava. Kanitz, A., 1865: Versuch einer Geschichte der ungarischen Botanik, p. 257. Halle. Radwańska-Paryska, Z., Paryski, W. H., 1995: Wielka Encyklopedia Tatrzańska, p. 36. Poronin. Urban, I., Graebner, P., 1904: Festschrift zur Feier des siebzigsten Geburtstages des Herrn Professor Dr. Paul Ascherson. Leipzig. Stafleu, Cowan, 1976, 1, p. 72 – 77; http:/en.wikipedia.org/wiki/Paul_Friedrich_August_Ascherson

Spracoval(-a):

I. Pišút