Inštitúcie a spoločnosti, ktoré najvýznamnejšie ovplyvnili rozvoj botaniky a príbuzných disciplín na Slovensku
Ich založenie a premeny
V nasledujúcom krátkom prehľade predkladáme skrátené údaje o niektorých významných inštitúciách školstva, vedy a spolkovej aktivity, ktoré zastrešovali alebo boli významnou oporou výskumu a štúdia botaniky, lesníctva a príbuzných odborov pre územie terajšieho Slovenska. V spracovaných heslách sú inštitúcie uvedené v pôvodnom statuse v danom období, autori sa priklonili k používaniu vžitých názvov v slovenskom jazyku.
Akadémie a univerzity
Banská (banícka) akadémia v Banskej Štiavnici (Berg-Academie zu Schemnitz v Banskej Štiavnici; zaužívaný aj názov Banskoštiavnická akadémia) – vzniku akadémie predchádzala banícka škola Ordentliche Bergwesens Lehranstalt, založená v roku 1762 cisárovnou Máriou Teréziou. Škola mala najskôr len katedru mineralógie a chémie; po zriadení tretej katedry pre banícke vedy v roku 1770 získala štatút akadémie. Dňa 8. 9. 1770, na podnet Márie Terézie, sa začalo prednášať aj lesníctvo. Cisár František I. ustanovil od roku 1808 Lesnícky ústav (Forst-Institut) ako samostatný odbor pre štúdium lesníckej vedy. Zrovnoprávnenie baníckeho a lesníckeho štúdia sa uskutočnilo až v roku 1848, keď sa ustanovil nový názov Kráľovská banská a lesnícka akadémia v Banskej Štiavnici (Königliche Berg- und Forst-Academie zu Schemmitz). Od roku 1868, zavedením maďarského jazyka, sa názov upravil na Maďarská kráľovská banská a lesnícka akadémia v Banskej Štiavnici (Selmecbányai M. kir. [Magyar Királyi] Bányászati és Erdészeti Akadémia). Do roku 1875 sa skladalo len absolutórium,ale v roku 1876 už zaviedli štátne skúšky (od 1876 certifikovaný baník, od 1895 certifikovaný banský alebo hutnícky inžinier). V roku 1897 vzniká pri akadémii Ústredná lesnícka výskumná stanica, pod ktorú patrili pobočné výskumné stanice (na Slovensku v Liptovskom Hrádku). V roku 1904 sa akadémia premenovala na Selmecbányai M. kir. Bányaszati és Erdészeti Főiskola (Vysoká škola banská a lesnícka v Banskej Štiavnici), botanika sa študovala na Katedre botaniky, lesníckej geodézie a dopravy. Svoju pôsobnosť ukončila škola v roku 1918, keď ju presťahovali do Budapešti a odtiaľ v marci 1919 definitívne do Šopronu. Štúdium lesníctva na Slovensku prevzala v roku 1937 novozaložená Slovenská vysoká škola technická, Odbor lesníckeho a poľnohospodárskeho inžinierstva v Bratislave, v rokoch 1946 – 1952 Vysoká škola poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva (VŠPLI) v Košiciach, z ktorej sa po reorganizácii v roku 1952 vytvorila Vysoká škola lesnícka a drevárska (VŠLD) vo Zvolene, ktorá má od roku 1991 názov Technická univerzita (TU) vo Zvolene a Vysoká škola poľnohospodárska (VŠP) v Nitre; od roku 1991 s názvom Slovenská poľnohospodárska univerzita (SPU) v Nitre.
Slovenská akadémia vied (SAV) a Botanický ústav SAV (BÚ SAV) v Bratislave – zriadená v roku 1942 s názvom Slovenská akadémia vied a umení (SAVU);reorganizáciou v roku 1953 bola konštituovaná Slovenská akadémia vied (SAV), reprezentatívna a súčasne pracovná vedecká inštitúcia, ktorá zastrešovala viacero vedeckých ústavov (vtedy laboratórií). V 80. rokoch sa ústavy zlučovali do centier, botanické pracoviská patrili do Centra iologicko-ekologických vied SAV (CBEV SAV) v Bratislave, ktoré vzniklo 1. 1. 1980 združením 3 ústavov – Ústavu experimentálnej biológie a ekológie SAV, Ústavu experimentálnej fytopatológie a entomológie SAV a Ústavu krajinnej ekológie SAV; tieto organizačné útvary – centrá pôsobili do roku 1990. Veľké zmeny v SAV nastali po 17. 11. 1989, keď sa ústavy osamostatnili a niektoré veľké ústavy rozdelili; SAV sa pretransformovala a priblížila organizáciám vedy a výskumu v zahraničí. Botanikou sa zaoberajú viaceré špecializované pracoviská, na výskum kveteny Slovenska je zameraný Botanický ústav SAV. Predchodcami ústavu boli 2 pracoviská, založené 1. 10. 1953, a to Laboratórium rastlinnej biológie SAV a Laboratórium geobotaniky a floristiky SAV (v roku 1956 premenované na Laboratórium geobotaniky a systematiky rastlín SAV), obe so sídlom v Bratislave. V roku 1958 sa reorganizáciou tieto Laboratóriá zlúčili do Biologického ústavu SAV v Bratislave. Rozdelením tohto ústavu v roku 1963 vznikli 2 samostatné inštitúcie – Botanický ústav SAV v Bratislave a Ústav ekológie krajiny SAV v Bratislave. V období 1975 – 1990 sa Botanický ústav SAV integroval do novovzniknutého Ústavu experimentálnej biológie a ekológie SAV (UEBE SAV) v Bratislave, kde tvoril Sektor botaniky a Sektor fyziológie rastlín. V rokoch 1980 – 1990 organizačne patril pod správu Centra biologických a ekologických vied SAV v Bratislave; z neho sa v roku 1990 opäť vyčlenil ako samostatný Botanický ústav SAV.
Trnavská univerzita (Universitas Tyrnaviensis) v Trnave, (neskôr presídlená do Budína) – história univerzity sa začala v roku 1615, keď kráľ Matyáš II. daroval jezuitskému kolégiu dominikánsky kláštor s kostolom v Trnave. V roku 1635 podpísal kardinál P. Pázmány SJ zakladaciu listinu univerzity a povolal do Trnavy významných učencov, aby sa sprístupnilo univerzitné vzdelanie študentom z celého stredoeurópskeho priestoru. Prvou fakultou bola filozofická (o rastlinstve sa prednášalo v rámci philosophia naturalis) a na začiatku sa na nej študovala aj teológia; až neskôr vznikla samostatná teologická fakulta. Okrem hlavných predmetov postupne pribúdali matematika, geometria, etika, astronómia, prírodopisné vedy, cirkevná, uhorská a svetová história a i. V roku 1667 pribudla fakulta právnická, v roku 1769 lekárska. Lekárska fakulta mala 5 katedier, jednou z nich bola katedra botaniky a chémie. Univerzitný komplex mal aj Baziliku sv. Jána Krstiteľa, 5-triedne gymnázium (facultas linguaum), knižnicu (obsahovala 15 000 zväzkov), od roku 1646 pribudla kníhtlačiareň, botanická záhrada a astronomické observatórium. Univerzita udeľovala tituly bakalár (bakalaureát), magister a doktor. V roku 1770 cisárovná Mária Terézia univerzitu zreformovala a zoštátnila a v roku 1777 nariadila presídliť do Budína, kde poskytla univerzite kráľovský palác, tam sa presídlilo i viacero významných pedagógov.
Univerzita Komenského (Universitas Comenianae, UK) v Bratislave – vznikla v roku 1919 s názvom Československá univerzita, ešte v tom istom roku ju premenovali na Univerzitu Komenského. Mala mimoriadny význam pre rozvoj vzdelanosti, vedy a kultúry na Slovensku. Po prvý raz v dejinách mali Slováci svoju vysokú školu, ktorá poskytovala možnosť získať najvyššie vzdelanie v rodnom jazyku. Ako prvú v roku 1920 otvorili lekársku fakultu, biológiu (zväčša zameranú pre medikov) zastrešoval Ústav pre všeobecnú biológiu Lekárskej fakulty UK. V roku 1921 pribudli právnická fakulta a filozofiká fakulta. Prírodovedné disciplíny sa prednášali na Lekárskej aj filozofickej fakulte. Farmácia sa študovala na lekárskej fakulte až do roku 1952, keď ju vyčlenili ako samostatnú fakultu (v roku 1960 sa zlúčila s brnianskou).
Dňa 3. 7. 1940 univerzitu premenovali na Slovenskú univerzitu (SU). V roku 1940 otvorili aj Prírodovedeckú fakultu SU. Univerzita mala v tom čase 6 fakúlt (právnickú, filozofickú, lekársku, prírodovedeckú, katolícku bohosloveckú a evanjelickú bohosloveckú). Pri fakultách vznikli ústavy (neskôr katedry). Prírodovedecká fakulta zastrešovala Zoologický ústav SU a Botanický ústav SU. Botanický ústav SU v Bratislave založili v roku 1939 ešte v rámci Filozofickej fakulty SU, ale už v roku 1940 ho začlenili do novovzniknutej Prírodovedeckej fakulty SU. Z Botanického ústavu sa v roku 1946 osamostatnil vedný odbor fyziológia rastlín a vznikol Ústav fyziológie a biológie rastlín SU; kryptogamologické odbory na Slovensku dlho nemali študijné zázemie, vyučovať sa začali až po roku 1950. Lekárska fakulta SU zabezpečovala aj štúdium farmácie (prednášky z fyziológie rastlín sa konali na Ústave fyziológie a biológie rastlín). V roku 1946 založili pedagogickú fakultu, ktorá pôsobila do roku 1953, keď ju po reorganizácii učiteľského štúdia zrušili. Pedagogickú fakultu znovu založili v roku 1964 so sídlom v Trnave, od roku 1986 v Bratislave. Prelomom vo vývoji vysokého školstva na Slovensku bol Zákon o vysokých školách z 18. 5. 1950; po jeho vydaní reorganizáciou fakúlt vznikli katedry. Najskôr sa vytvorili veľké katedry, ktoré zahŕňali viaceré ústavy. Na Prírodovedeckej fakulte SU zriadili 6 katedier: katedru matematiky, katedru fyziky, katedru chémie, katedru geografie, katedru geológie (s Ústavom pre geológiu a paleontológiu, Geologickým ústavom a Ústavom mineralógie a petrografie) a katedru biológie, ktorej súčasťou bol ústav botaniky, botanická záhrada, Arborétum Mlyňany, ústav pre fyziológiu a biológiu rastlín a zoologický ústav. Dňa 16. 11. 1954 univerzite vrátili názov Univerzita Komenského. Postupne sa rozrastala o nové fakulty – farmaceutickú (1952), fakultu telesnej výchovy a športu (1960), Lekársku fakultu v Martine (v rokoch 1962, od roku 1991 premenovaná na Jesseniovu LF UK),matematicko-fyzikálnu fakultu (vznikla v roku 1980 oddelením od prírodovedeckej fakulty). Nasledovali ďalšie reorganizácie, pri ktorých sa katedra biológie rozdelila na viacero menších, užšie zameraných katedier. Botanické disciplíny sa v súčasnosti študujú prioritne na katedre botaniky, katedre fyziológie rastlín, na katedrách s enviromentálnym štúdiom, molekulárno-genetické problémy na špecifických katedrách, na farmaceutickej fakulte a na pedagogickej fakulte. Osobitne bohaté herbárové zbierky, s dôležitou dokumentáciou zo Slovenska, má Prírodovedecká fakulta UK v Prahe a Prírodovedecká fakulta MU v Brne.
V minulosti študenti z nášho územia študovali najmä na univerzitách vo Viedni, v Budapešti (Budíne aj v Pešti), Halle, Jene, Krakove, Prahe, Berlíne, Padove, vo Wittenbergu, Ľvove a i.
Múzeá
Slovenské národné múzeum (SNM) – vzniklo v roku 1961 zlúčením Slovenského národného múzea v Martine a Slovenského múzea v Bratislave (od 1940), ktorého predchodcom bolo Slovenské vlastivedné múzeum v Bratislave (od 1924). V súčasnosti jeho zložkami je viacero múzeí v rôznych mestách Slovenska. Pre botaniku sú významné Slovenské národné múzeum-Etnografické múzeum (SNM-EM) v Martine, ktoré nadväzuje na tradíciu Matičného múzea z rokov 1870 – 1873 a Múzea Národného domu z rokov 1890 – 1896, z ktorých prevzalo aj zbierky; Slovenské národné múzeum-Múzeum Andreja Kmeťa (SNM-MAK) v Martine (pričlenené do SNM v roku 1995) – vzniklo v roku 1964 ako Turčianske múzeum Andreja Kmeťa a sídli v prvej budove Slovenského národného múzea, o ktorej výstavbu sa pričinil A. Kmeť; Slovenské národné múzeum-Prírodovedné múzeum (SNM-PM) v Bratislave, po vzniku preorganizovaného SNM v roku 1961 nadviazalo na činnosť Prírodovedného odboru Slovenského múzea v Bratislave, od roku 1968 pôsobilo ako Prírodovedný ústav SNM, od roku 1989 je samostatnou zložkou SNM s názvom Slovenské národné múzeum-Prírodovedné múzeum v Bratislave. Pre botaniku sú dôležité herbárovézbierky a lesnícke archívy aj iných slovenských múzeí, napr. Múzea TANAP-u v Tatranskej Lomnici a Lesníckeho a drevárskeho múzea vo Zvolene.
Národné múzeum v Prahe (Národní muzeum) – založené v roku 1818; v súčasnosti má 5 odborných ústavov. Pre botaniku je významné Prírodovedecké múzeum (Přírodovědecké muzeum), vytvorené v roku 1965, (najmä zbierky jeho mykologického oddelenia a botanického oddelenia). Bohatý herbárový fond (aj z územia Slovenska) vlastnia aj ďalšie české múzea, napr. Moravské zemské múzeum v Brne, Slezské zemské múzeum v Opave, Vlastivedné múzeum v Olomouci.
Maďarské národné múzeum (Magyar Nemzeti Muzeum) v Budapešti – založené v roku 1802; Maďarské prírodovedné múzeum (Magyar Termeszettudományi Muzeum bolo spočiatku oddelením Maďarského národného múzea, od roku 1991 je samostatnou inštitúciou.
Prírodovedné múzeum vo Viedni (Naturhistorisches Museum Wien) – ako samostatná inštitúcia, konštituovaná Františkom Jozefom I., pôsobí od roku 1876, od roku 1889 v novej budove spočiatku s názvom K. k. Naturhistorisches Hofmuseum; od roku 2003 pod názvom Naturhistorisches Museum Wien. V súčasnosti má 11 oddelení, pre botaniku je významné botanické oddelenie a jeho bohaté botanické zbierky.
Spolky a spoločnosti
Academia Leopoldina (alebo len Leopoldina) – zjednodušený, pomerne často zaužívaný názov spoločnosti založenej v roku 1652 v Schweinfurte ako súkromná spoločnosť Academia Naturae Curiosorum. Cisár Leopod I. ju v roku 1687 premenoval na Sacri Romani Imperii Academia Caesareo-Leopoldina Naturae Curiosorum. Počas panovania cisárov Karola VI. (od roku 1712) a Karola VII. (od roku 1742) mala oficiálny názov Romani Imperii Academia Caesarea Leopoldino-Carolina Naturae Curiosorum (nemecky Kaiserlich Leopoldinisch-Carolinische Akademie der Naturwi ssenschaftler); v roku 1878 vedenie spoločnosti presídlili do Halle. Názov Inštitúcie a spoločnosti, ktoré najvýznamnejšie ovplyvnili rozvoj spoločnosti mal však aj iné varianty, v roku 2007 sa názov ustálil na Deutsche Akademie der Naturforscher Leopoldina.
Banskoštiavnický lekársky a prírodovedný spolok v Banskej Štiavnici (A Selmeczbányai Gyógyászati és Természettudományi egyelet, pôsobil v rokoch 1867 – 1917).
Botanischer Tauschverein (skrátene Tauschverein) – prvý výmenný spolok založili v roku 1845 vo Viedni s názvom Botanischer Tauschverein in Wien (Wiener Botanischer Tauschverein). Spolok sa orientoval na výmenu herbárového materiálu medzi inštitúciami a súkromnými zberateľmi; neskôr vznikali ďalšie, najmä regionálne, výmenné spolky (Schlesische..., Thuringischen..., Bayerische..., Berliner... a i.).
Bratislavský prírodovedný spolok (Verein für Naturkunde zu Presburg, Pozsonyi természettudományi egyesület) – založený v roku 1856 v Bratislave, prvý
spolok s vymedzenou prírodovedno-lekárskou problematikou. Založili ho rakúski a nemeckí učenci, ktorí prišli pracovať do Bratislavy; v roku 1865 vznikla lekárska sekcia. V roku 1869 hrozil zánik spolku, ale vďaka aktivite lekárov došlo k oživeniu činnosti a názov sa zmenil tak, aby bola v názve zastúpená aj lekárska zložka – Verein für Natur- und Heilkunde zu Presburg (Bratislavský prírodovedno-lekársky spolok). Lekári boli aktívnejšou zložkou spolku a keď v roku 1891 hrozil jeho opätovný zánik, obe sekcie sa dohodli na novom názve s uprednostnením lekárskej zložky Orvos és természettudományi egyesület – Ärzte- und Naturwissenschaftlicher Verein, rokovacou rečou sa stala maďarčina. Ďalší úpadok spolku nastal počas 1. svetovej vojny.
Po vzniku prvej ČSR (1918) začal Spolok ožívať s 3-jazyčným názvom podľa úradne schválených stanov: Lekársko-prírodovedecký spolok Bratislava, Orvos és természettudományi egyesület Bratislava a Heil- und Naturwissenschaftlicher Verein Bratislava. Od roku 1937 sa spolok rozpadal, prírodovedne zameraní členovia vstúpili do Učenej spoločnosti Šafárikovej (jej prírodovednej sekcie) alebo sa stali členmi Vlastivedného múzea. Počas 2. svetovej vojny spolok zanikol a už nebol obnovený. Spolkové aktivity prevzali nové vedecké spoločnosti, ktoré organizačne pôsobili pod záštitou Československej akadémie vied a Slovenskej akadémie vied.
Lekársko-lekárnický a prírodovedný spolok župy Nitrianskej v Nitre (A Nyitravármegyei Orvos-Gyógyszerészi és Természettudományi Egyesület) – založený v Nitre, mal sekciu lekársko-lekárnickú a prírodovednú, pôsobil v rokoch 1888 – 1905.
Muzeálna slovenská spoločnosť – založená v roku 1893 v Martine na podnet A. Kmeťa, oficiálne činnosť začala v roku 1895. Združovala záujemcov o zbieranie, odborné ošetrenie a verejné sprístupňovanie pamiatok materiálnej a duchovnej kultúry Slovákov. Založila múzeum, knižnicu, organizovala vlastivedný výskum. Po roku 1918 sa jej činnosť prelínala s činnosťou Matice Slovenskej a Slovenského národného múzea. V roku 1960 bola zrušená, jej činnosť obnovená v roku 1993, ale s iným zameraním.
Prírodovedný spolok župy Trenčianskej v Trenčíne (Naturwissenschaftlicher Verein des Trencsiner Comitates; A Trencsén vármegyei természettudományi egylet – založený v roku 1877, v roku 1912 splynul s Muzeálnou spoločnosťou župy Trenčianskej (Trencsénvármegye Muzeum Egyesület; Museumverein für das Komitat Trencsén).
Putovná spoločnosť (Putovný spolok) uhorských lekárov a prírodovedcov – založená v roku 1841 v Pešti; každoročne vždy v inom meste Uhorska, usporadúvala zjazdy s bohatým programom prednášok, exkurzií a spoločenských podujatí. Na území Slovenska sa konalo 8 zjazdov v roku 1842, 1846, 1865, 1867, 1888, 1897, 1901, 1907.
Slovenská botanická spoločnosť pri SAV (SBS pri SAV) – vznikla v roku 1966, jej predchodkyňou bola Československá botanická spoločnosť (konštituovaná v roku 1919, ktorej historickým základom bola Česká botanická společnost, založená v roku 1912) so sídlom v Prahe. Pôsobila pre celé územie Československa prostredníctvom 3 odborov – odbor pre Čechy (Praha), odbor pre Moravu a Sliezsko (Brno) a pre Slovensko (Bratislava); rokovacím jazykom bola čeština a slovenčina. Reorganizáciou v roku 1955 vzniká Československá botanická spoločnosť na Slovensku so sídlom v Bratislave. V roku 1966 sa spoločnosť osamostatnila s názvom Slovenská botanická spoločnosť pri SAV. Spoločnosť vedie Predsedníctvo a Hlavný výbor, má 3 pobočky: Západoslovenskú (v Nitre), Stredoslovenskú (vo Zvolene) a Východoslovenskú (v Košiciach); osobitne pracujú sekcie (lichenologická, dendrologická, bryologická, algologická) a komisie (napr. nomenklatorická). Organizačne patrí pod Radu vedeckých spoločností SAV.
Uhorský karpatský spolok (Magyarországy Kárpáttegyesület, MKE; Ungarischer Karpathen Verein) – založený v roku 1873 v Starom Smokovci ako prvý turisticko-ochranársky spolok v Uhorsku. Najskôr sa jeho činnosť zameriavala na Vysoké Tatry, postupne na celé územie Uhorska. V rokoch 1873 – 1884 sídlil v Kežmarku, 1884 – 1891 v Levoči, 1891 – 1918 v Spišskej Novej Vsi. Mal asi 20 oblastných sekcií, na slovenskom území to boli: Gelnické údolie, Spiš, Zvolenská župa, Liptov, Magursko- Javorinská, Sitnianska, Tatry a Levočská a i. Významným počinom bolo v roku 1876 založenie Karpatského múzea v Kežmarku, od roku 1883 so sídlom v novopostavenej budove v Poprade (v súčasnosti Podtatranské múzeum). Spolok zanikol po rozpade Rakúsko-uhorskej monarchie, za jeho nástupníka sa vyhlásil v roku 1920 Karpathenverein so sídlom v Kežmarku.
Zoologicko-botanická spoločnosť vo Viedni (Zoologisch-botanische Gesellschaft in Wien) – založená v roku 1851 pôvodne ako spolok Zoologisch-botanischer Verein in Wien; od roku 1858 ako spoločnosť s názvom Kaiserlich-königliche [K. k.] zoologisch-botanischen Gesellschaft in Wien; na tradície nadviazala Zoologisch-Botanischen Gesellschaft in Österreich (Österreichischen Zoologisch-Botanischen Gesellschaft) vo Viedni. Jej členmi boli aj mnohí bádatelia slovenskej prírody.
Literatúra k tejto problematike je uvedená pri jednotlivých osobnostiach, ktoré v daných spolkoch či inštitúciách pracovali, doplnkové alebo rozšírené informácie sú na internetových stránkach