Osobnosti botaniky na Slovensku

Štúdium

Základné vzdelanie v Kežmarku, štúdium na univerzitách vo Frankfurte nad Odrou, v Jene, Lipsku, Wittenbergu, 1620 doktor medicíny (univerzita Bazilej).

Pôsobenie po ukončení štúdií

Od 1620 (iné údaje 1619, 1621) praktický lekár v Kežmarku, od 1622 (iný údaj 1621) mestský lekár v Kežmarku, neskôr dvorný lekár (archiátor) Ferdinanda II. vo Viedni, od 1631 poverený Ferdinandom II. zriadiť botanickú záhradu vo Viedni, ? návrat do Kežmarku, od 1637 žil vo Veľkej Lomnici.

Bibliografia

Tibenský et al., 1976, p. 49.

Najvýznamnejšie publikácie

Augustini ab Hortis, Ch., sine anno: De balsamo hungarico. (Mst., pravdepodobne stratený.) Augustini ab Hortis, Ch., 1626: Von Art, Natur und Eingescha􀄟 en der Brunnen. Caschau.

Herbár a iné typy zbierok

Herbár sa nezachoval.

Knižnica a iné archívne materiály

Jeho bohatá knižnica sa sčasti rozpredala, časť sa dostala do Poľska.

Pôsobenie a pobyty v zahraničí

Zberná cesta: Sedmohradsko (1642, zber prírodnín na porovnanie s tatranským materiálom), bližšie informácie sa nezachovali.

Pamätníky, pamätné izby, busty, medaily, poštové známky a iné informácie o oceneniach a poctách

Za založenie botanickej záhrady vo Viedni povýšený do šľachtického stavu s predikátom „ab Hortis“ (1631).

Vyzdvihnutie prínosu pre botaniku (najmä pre Slovensko) a ďalšie doplňujúce a zaujímavé informácie o osobnosti

Lekár, zaujímal sa o prírodné vedy, najmä mineralógiu a botaniku. Po smrti cisára odišiel z Viedne a usadil sa vo Veľkej Lomnici, kde sa upriamil na medicinálnu botaniku. Jeho údaje o Pinus cembra L. (borovica limbová, limba) a P. mugho Turra (borovica horská, kosodrevina) patria k najstarším publikovaným dokladom o výskyte týchto druhov v Tatrách. Okolo 1640 začal vyrábať z kosodreviny olej Balsamum Hungaricum (Oleum carpaticum, O. hungaricum a pod.), ktorý sa používal na liečenie. Recept po roku predal kežmarskej lekárni, receptúru zverejnil neskôr D. Fischer v Breslauer Sammlungen (november 1717).

Použitá literatúra

Bokesová-Uherová, M., 1973: Zdravotníctvo na Slovensku v období feudalizmu, p. 95, 108, 212. Bratislava. Bohuš, I., 1976: Dejiny botanického výskumu vo Vysokých Tatrách pred Göranom Wahlenbergom (1813). Zborn. Prác Tatransk. Nár. Parku, 18, p. 142 – 175. Bohuš, I., 1989: Tatranské dreviny okom historika. Kosodrevina (2). Vysoké Tatry, 28/4, p. 14 – 15. Hrabovec, I., 1990: Z dejín botaniky a zoológie na Slovensku do polovice 19. storočia, p. 20. Bratislava. Meltzer, J., 1832: Biographien berümter Zipser, p. 21 – 24. Kassa. Okáli, I., Podušelová, G., Vozárová, M. (eds.), 2004: Múzejníctvo a zberateľstvo na Slovensku. Biografický slovník, 1, p. 8. Bratislava. Radwańska-Paryska, Z., Paryski, W. H., 1995: Wielka Encyklopedia Tatrzańska, p. 37 – 38. Poronin. Rippa, B. K., 1956: K histórii medicíny na Slovensku, p. 121. Bratislava. BLS 1, p. 121; ES 1, p. 81; MÉL 1, p. 62; SBS 1, p. 84; Szinnyei 1, p. 293 – 294; Tibenský et al., 1976, p. 48 – 49.

Spracoval(-a):

I. Hrabovec, P. Chromý