Osobnosti botaniky na Slovensku

Obrazový materiál

Obraz v Gemersko-malohontskom múzeu v Rimavskej Sobote; Madlen, 1971, p. 143.

Štúdium

Základná škola v Klenovci, 1768 – 1772 Dobšinej, 1772 – 1775 ev. lýceum v Kežmarku, 1781 – 1782 teológia na univerzite vo Wittenbergu, štúdium nedokončil.

Pôsobenie po ukončení štúdií

1775 – 1781 vychovávateľ u M. Kubíniho a J. Feješa, učiteľ v Rimavskej Bani a Ožďanoch, 1782 v Ratkovej, od 1783 ev. farár a učiteľ v Ochtinej, od 1795 dekan ev. škôl v Štítnickom okrese, 1822 – 1823 senior.

Bibliografia

Tibenský et al., 1976, p. 58 – 59.

Najvýznamnejšie publikácie

Bartholomeides, L., 1798: Kratičká hystorye přirozenj, k pomocy a k dobrému gak učitelů, tak y mládeže sskolské sepsaná, ano y k rozssjřenj lepsy a k Bogu wedaucý známosti tohoto swěta wubec na swětlo wydaná. Budjně. Bartholomeides, L., 1799: Memorabilis provinciae Csetnek cum tabuli aétri inscisis. Neosolium. Bartholomeides, L., 1806 – 1808: Inclyti sperioris Ungariae comitatus Gömöriensis Notitia historico-geographico-statistica. Leutschoviae.

Knižnica a iné archívne materiály

Prevažná časť prác (originálov aj prekladov) zostala v rukopisoch. Podľa údajov jeho syna Jána Ladislava Bartholomeidesa to bolo 40 diel. Podľa údajov Erce (1942) sú v múzeu v Budapešti.

Pamätníky, pamätné izby, busty, medaily, poštové známky a iné informácie o oceneniach a poctách

Pamätný dom v Ochtinej, pamätná tabuľa v Klenovci (1994).

Vyzdvihnutie prínosu pre botaniku (najmä pre Slovensko) a ďalšie doplňujúce a zaujímavé informácie o osobnosti

Evanjelický kňaz, pedagóg, vlastivedný a prírodovedný bádateľ, autor prvej slovenskej učebnice prírodopisu, používanej aj na Trnavskej univerzite, v Generálnom seminári v Bratislave a i., ktorá obsahuje 116 kresieb ľudí, zvierat a rastlín. V monografii o Gemeri (1806 – 1808) opísal aj rastlinstvo, a to v 3. kapitole diela, v časti de Plantis Gömöriensibus, kde vymenováva asi 340 druhov pestovaných i divorastúcich rastlín na základe údajov J. Marikovského. Prevažná väčšina jeho prác, zameraná na geografiu, históriu, regionálnu históriu, je písaná po latinsky alebo slovakizovanou bibličtinou. Práce si sám ilustroval (kreslené obrázky a medirytiny rastlín, zvierat, ľudí, máp a i.).

Použitá literatúra

Erce, 1942: Bartholomeides Ladislav. Slovenská krv, p. 28. Bratislava. Hrabovec, I., 2003: Najstaršie učebnice používané na území dnešného Slovenska. Acta Univ. Mathiae Belli, Ser. Dejiny Vied Techniky, 1, p. 59 – 63. Kanitz, A., 1865: Versuch einer Geschichte der ungarischen Botanik, p. 79. Halle. Kochjarová, J., 2004: Najstaršie kapitoly z histórie botanického výskumu Muránskej planiny. Reussia, 1, p. 12 – 14. Konferencia k 240. výročiu narodenia Ladislava Bartolomeidesa dvanásteho novembra 1994 v Klenovci. Obzor Gemera-Malohontu, 25/1994, p. 7 – 47. (Príspevky autorov Tóth, I., Šimo, I., Kowalská, E., Alberty, J., Žudel, J., Žigo, P., Parenička, P., Sokolovský, L., Žilák, J., Frák, G., Struhár, P.) Lizoň, P., Pišút, I., 1980: Začiatky mykológie a lichenológie na Slovensku. Vlastived. Čas., 29, 137 – 138. Madlen, J., 1971: Vyučovanie zoológie podľa Bartholomeidesovej učebnice Kratičká hystorye přirozenj, z roku 1798. Zborn. Pedagog. Fak. UK Trnava, Prír. Vedy, 4, p. 143 – 160. Martinka, J., 1956: Ladislav Bartolomeides, vlastivedný priekopník. Martin. Lombardini, A., 1887: Slovenský Plutarch. Ladislav Bartholomeides. Slov. Pohľady, 7, p. 121 – 122. Okáli, I., 1976: Ladislav Bartholomeides – jeho botanická a zoologická práca. Vlastived. Čas., 25/3, p. 142. Prikryl, Ľ., 1986: Ladislav Bohuslav Bartholomeides, p. 362 – 366, 412. In: Tibenský, J. et al.: Priekopníci vedy a techniky na Slovensku, 1. Bratislava. BLS 1, p. 252 – 254; ES 1, p. 154; MÉL 1, p. 130; SBS 1, p. 156 – 157; Szinnyei 1, p. 642 – 643; Tibenský et al., 1976, p. 58 – 59.

Spracoval(-a):

M. Vozárová