Matej Bel
(Bel-Funtík, Mátyás Bel, Bél, Matthias Belius, Mathias (pseud.: Bujdosó, Magyarfi, Meliboeus, Mit Beter, Milovník Bedlivý, Manželův Bedlivý Ctitel, Milovník Božích Prikázaní, Milovník Božího slova))
* 22. 3. (iný údaj 24. 3.) 1684 Očová
✝ 29. 8. 1749 Altenburg (Rakúsko), pochovaný v Bratislave (cintorín na bývalom predmestí pred Michalskou bránou v 70. rokoch 19. storočia zrušený).
Obrazový materiál
Medirytina (1736, autori A. a J. Smutzer), neskôr reprodukovaná inými autormi aj farebne; maľba J. Kupeckého (originál zatiaľ neznámy), ktorú asi v 1740 graficky reprodukoval J. J. Haid; kópia inej maľby Kupeckého v múzeu v Rimavskej Sobote; medirytina M. Bodenehra (grafický list v Mestskej galérii v Bratislave). Reprodukcie niektorého z uvedených diel vo viacerých publikáciách (SBS 1, 1986; Tibenský et al., 1986; Hrabovec, 1990; Švihran, Pöss, 2002, p. 22 – 23).
Štúdium
1691 súkromná šľachtická škola v Lučenci, 1692 v Kalinove, 1693 v Dolnej Strehovej, od 1695 gymnázium v Banskej Bystrici, od 1700 v Bratislave, krátko vo Vespréme a Pápe, 1702 – 1704 v Banskej Bystrici, 1704 – 1707 filozofia a teológia, zároveň prednášky aj na právnickej a lekárskej fakulte na univerzite v Halle.
Pôsobenie po ukončení štúdií
1707 – 1708 rektor školy v Klosterbergene (Nemecko), 1708 prorektor a rektor ev. gymnázia v Banskej Bystrici, 1708 – 1709 ev. pastor v špitálskom kostole svätej Alžbety v Banskej Bystrici, 1714 – 1719 rektor ev. lýcea v Bratislave, 1719 – 1748 farár nemeckej ev. cirkvi v Bratislave, od 1748 na dôchodku, v auguste 1749 na liečení v kúpeľoch Altenburg a cestou domov zomrel.
Bibliografia
BLS 1, p. 304 – 305; SBS 1, p. 184 – 185; Futák, Domin, 1960, p. 99; Tibenský et al., 1976, p. 66 – 68.
Najvýznamnejšie publikácie
Bel, M., 1723: Hungariae antiquae et novae Prodromus, cum specimine, quomodo in singularis operis partibus elaborandis, versari constituerit. Norimbergae. Bel, M., 1735 – 1742: Notitia Hungariae novae historico geographica 1 – 4. Viennae; dodatok vol. 5 Norimbergae. Bel, M., 1753: Compendium Hungariae geographicum, ad exemplar Notitiae Hun gariae novae historico-geographicae in IV partes divisum cum 5 mapulis. Posonii. (Ďalšie vydania 1767, 1777, 1779, 1992.)
Knižnica a iné archívne materiály
Zachovalo sa niekoľko rukopisov, napr. rozprava o uhorskom poľnohospodárstve Tractatus de re rustica Hungarorum v Széchényiho knižnici v Budapešti.
Členstvo vo vedeckých spolkoch a spoločnostiach
Royal Society v Londýne; Akademie der Wissenschaften v Berlíne; Societas latina v Jene; Societas incognitorum v Olomouci. Pokúšal sa v Bratislave založiť Učenú uhorskú spoločnosť.
Pamätníky, pamätné izby, busty, medaily, poštové známky a iné informácie o oceneniach a poctách
Zlatá medaila udelená pápežom Klementom XII.; titul „Veľká ozdoba Uhorska – Magnum decus Hungariae“; zaradený do kalendára UNESCO (1984); pamätná izba a pomník v Očovej (1984, autor J. Kulich); pamätné tabule v Banskej Bystrici (1878, 1942).
Čo je po ňom pomenované
Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici, pomenovanie ulíc vo viacerých mestách na Slovensku (Bratislava, Banská Bystrica, Trenčín, Štúrovo a i.); Beliana – názov knižnej encyklopedickej edície Slovenska (Bratislava, od 1999 –), Pocta Mateja Bela (udeľuje minister kultúry SR).
Vyzdvihnutie prínosu pre botaniku (najmä pre Slovensko) a ďalšie doplňujúce a zaujímavé informácie o osobnosti
Polyhistor v období osvietenstva, ev. farár a rektor, pedagóg, zaujímal sa o históriu, geografiu, rastlinstvo, živočíšstvo, poľnohospodárstvo, minerálne pramene, kúpele a národopis. V jeho prácach sa nachádzajú jedny z najstarších, aj keď veľmi stručných, informácií o rastlinstve a živočíšstve u nás; v práci z 1732, ktorá sa niekedy cituje v slovenskom preklade ako Posol starého a nového Uhorska, načrtáva aj plán prírodovedného výskumu krajiny. Spolupracoval s mnohými významnými osobnosťami, napr. so S. Mikovínym, ktorý je autorom obrázkov (medirytín) v jeho prácach a s G. Bucholtzom, ktorý mu posielal informácie o Liptovskej stolici.
Použitá literatúra
Futák, J., Domin, K., 1960: Bibliografia k flóre ČSR do r. 1952. Bratislava. Fraňo, J., 1984: Múdry Matej Bel alebo rozprávanie o Matejovi Belovi a jeho dobe. Bratislava. (Román.) Hrabovec, I., 1990: Z dejín botaniky a zoológie na Slovensku do polovice 19. storočia, p. 24 – 28. Bratislava. Holčík, Š., 2005: Zo starého cintorína zostala len kaplnka. Bratislavské Noviny, 8/7, p. 21. Hozák, J. (zodp. red.) et al., 1984: Stredoslov. Múz. – Metodic. Sprav. Mimoriadne číslo venované 300. výročiu narodenia Mateja Bela. Banská Bystrica. (Autori príspevkov Hozák, J., Sopko, J., Zrebený, A., Slaný, J., Šoka, M., Štilla, M.) Saučin, L., 1969: Podobizeň Mateja Béla od Jána Kupeckého. Umeleckohistorická Revue Slov. Akad. Vied, 1969/1, p. 103 – 112. (sic!) Švihran, L., Pöss, O., 2002: Majstri ducha. Bratislava. Tibenský, J., 1984: Veľká ozdoba Uhorska. Dielo, život a doba Mateja Bela. Bratislava. Vyvíjalová, M., 2001: Matej Bel a idea občianskej spoločnosti. Martin. BLS 1, p. 302 – 305; SBS 1, p. 184 – 185; Szinnyei 1, p. 780 – 784; Tibenský et al., 1976, p. 66 – 68.
Spracoval(-a):
I. Hrabovec, M. Vozárová
