Osobnosti botaniky na Slovensku

Osobnosti

Karol Jozef Brančík

(Károly József Brancsik; Carl (V priateľskej korešpondencii sa podpisoval aj menami Slivacophylus, Bacillophagus, Phyllophagos, Malacophagus, Lithopredus irritatus, Redaktiophobus melancholicus, Lazarus complicatus alebo iniciálami K. B.))

* 13. 3. 1842 Stará Bystrica
✝ 17. 11. (iný údaj 18. 11.) 1915 Trenčín

Obrazový materiál

Kudla, 1962, p. 63; Mikuš, 1983, sine p.

Štúdium

Gymnáziá v Žiline, Českom Těšíne, ev. lýceum v Bratislave, 1862 maturita v Šoprone, medicína na univerzitách vo Viedni, Prahe, Grazi, 1872 doktor medicíny (univerzita Graz).

Pôsobenie po ukončení štúdií

Od 1873 obvodný lekár v Beckove, 1874 okresný lekár v Trenčíne, 1878 riaditeľ župnej nemocnice, od 1879 hlavný župný lekár, od 1904 aj súdny lekár v Trenčíne, 1912 – 1915 riaditeľ múzea v Trenčíne.

Bibliografia

Okáli in Auctores, 1993, p. 231 – 237; Futák, Domin, 1960, p. 121; Ďurná, Halusková, 1997, p. 8 – 17.

Najvýznamnejšie publikácie

Brancsik, K., 1880 – 1887: Zoologischbotanische Wanderungen. I – VIII. Trencsénvárm. Term. Egyl. Évk., 3, p. 61 – 63; 4, p. 69 – 75; 4, p. 75 – 80; 5, p. 75 – 81; 6, p. 59 –66; 7, p. 77 – 83; 8, p. 21 – 26; 9, p. 87 – 95.

Herbár a iné typy zbierok

Jeho herbárová zbierka, ktorá bola súčasťou herbára Prírodovedného spolku župy Trenčianskej, z Trenčianskeho múzea v Trenčíne v 1961 predisponovaná do SNM-PM v Bratislave (BRA, asi 10 000 položiek), malý počet herbárových položiek v Trenčianskom múzeu v Trenčíne (TRE).

Knižnica a iné archívne materiály

Knižnica a archív v Trenčianskom múzeu v Trenčíne.

Pôsobenie a pobyty v zahraničí

Výskumné cesty: Bosna, Hercegovina, Dalmácia (1906).

Členstvo vo vedeckých spolkoch a spoločnostiach

Prírodovedný spolok župy Trenčianskej, spoluzakladateľ spolku, tajomník (1877 – 1881), podpredseda (1881 – 1886), predseda (1886 – 1911); Muzeálna spoločnosť župy Trenčianskej, predseda (1911 – 1915); Uhorská prírodovedná spoločnosť; Sociedad espaňola de historia, Madrid, dopisujúci člen.

Členstvo v redakčných radách a iná edičná činnosť

Évkőnyv megjelent a Trencsén megyei Természettudományi egylet megbizásából/ Jahresheft des Naturwissenschafllichen Vereines des Trencsiner Komitates, redaktor (1878 – 1910), A Trencsénvármegyei múzeum-egyesület értésítője, redaktor (od 1914).

Osvetová práca

Prispel k založeniu botanickej záhrady v časti mestského parku v Trenčíne (1906).

Pamätníky, pamätné izby, busty, medaily, poštové známky a iné informácie o oceneniach a poctách

Pamätná tabuľa na rodnom dome v Starej Bystrici (1965), busta a pamätná tabuľa v Trenčíne (1967); vymenovaný za dvorného radcu (1902).

Čo je po ňom pomenované

Leontodon ×brancsikii Holuby (L. incanus × L. hispidus; kríženec opísaný zo Slovenska z Čachtického hradného vrchu), pamätná medaila Trenčianskeho múzea.

Vyzdvihnutie prínosu pre botaniku (najmä pre Slovensko) a ďalšie doplňujúce a zaujímavé informácie o osobnosti

Hlavnou oblasťou jeho záujmu bola entomológia, venoval sa však aj histórii, botanike, archeológii, numizmatike, meteorológii a hudbe, písal popularizačné články zo zdravotníctva. Organizátor vedeckého i spoločenského života v Trenčíne a v Trenčianskej župe. Z botaniky publikoval 23 floristických prác prevažne z bývalej Trenčianskej župy. Bol hudobne i výtvarne nadaný, zachovali sa jeho olejomaľby, perokresby, náčrty ceruzkou. Svojimi kresbami ilustroval napr. Ročenky Prírodovedného spolku; ilustračné kresby rastlín sa nachádzajú v korešpondencii s J. Ľ. Holubym. Autor kresieb motýľov, hmyzu, prírodných scenérií a i.

Použitá literatúra

Auctores, 1993: Zborník referátov na XIX. Medzinárodnom kongrese ICCHTEC, seminári História banskej dopravy na Slovensku a seminári pri príležitosti 150. výročia narodenia Dr. Karola Brančíka. Veda a Techn. v Dejinách Slov., 6, p. 194 – 237. (Autori príspevkov Šišmiš, M., Hrabovec, I., Mitterová, M., Babičová, K., Karlík, J., Pozdišovský, Š., Okáli, I.) Futák, J., Domin, K., 1960: Bibliografia k flóre ČSR do r. 1952. Bratislava. Ďurná, S., Halusková, E. (eds.), 1997: MUDr. Karol Brančík – prírodovedec, lekár (1842 – 1915). Čadca. Hrabovec, I., 1960: Prírodovedný spolok župy Trenčianskej (1877 – 1911). Biol. Práce Slov. Akad. Vied, 6/5, p. 1 – 64. Hrabovec, I., 1993: Podiel MUDr. Karola Brančíka na činnosti Prírodovedného spolku župy Trenčianskej. Dr. Karol Brančík zakladateľ botanickej záhrady v Trenčíne. Veda Techn. v Dejinách Slov., 6, p. 204 – 215. (In Auctores 1993.) Hrabovec, I., 1988: Karol Brančík, p. 484 – 489, 939 – 940. In: Tibenský, J. et al.: Priekopníci vedy a techniky na Slovensku, 2. Bratislava. Hrabovec, I., 2001: Z korešpondencie Karola Brančíka s Jozefom Ľudovítom Holubym. Zborn. Muz. Slov. Spoločn., 2000 – 2001, p. 105 – 110. Kudla, J., 1962: 120. výročie narodenia dr. Karola Brančíka. Vlastiv. Obzor, 1962, p. 62 – 67. Mikuš, M., 1983: Prírodovedci Trenčianskeho okresu v minulosti. Trenčín. Mitterová, M., 1993: Vzťah MUDr. Karola Brančíka k botanike. Veda Techn. v Dejinách Slov., 6, p. 210 – 215. (In Auctores 1993.) Okáli, I., Podušelová, G., Vozárová, M. (eds.), 2004: Múzejníctvo a zberateľstvo na Slovensku. Biografický slovník, 1, p. 12. Bratislava. Pazsicky, J., 1916: Dr. Brancsik Károly. Rovart. Lapok, 23, 2 – 4, p. 69 – 76. Samuel, R. (zodp. red.), 1977: Zborník referátov zo seminára k 100. výročiu založenia Prírodovedného spolku župy Trenčianskej a múzea v Trenčíne. Trenčín. Šišmiš, M., 1991: Málo známe skutočnosti zo života a diela MUDr. Karola Brančíka. Veda Techn. v Dejinách Slov., 5, p. 197 – 202. BLS 1, p. 537; ES 1, p. 232 – 233; MÉL 1, p. 261; SBS 1, p. 310 – 311.

Spracoval(-a):

M. Vozárová