Osobnosti botaniky na Slovensku

Osobnosti

Cyprián

(fráter Cyprianus, Franz Ignatz Jäschke, Jaisge)

Prvá strana herbára frátra Cypriána (originál v Slovenskom národnom múzeu – Prírodovednom múzeu v Bratislave).

* 28. 7. 1724 Polkovice (Poľsko)
✝ 16. 4. (iný údaj medzi 30. 4. až 7. 5.) 1775 Červený kláštor (teraz obec Červený Kláštor)

Štúdium

Teologické štúdium, pravdepodobne kamaldulské teologické učilište v Nitre, 13. 9. 1753 zložil rehoľný sľub v kláštore pod Zoborom v Nitre, štúdium vo Vroclave.

Pôsobenie po ukončení štúdií

Fráter radu kamaldulov, žil v kláštoroch v Nitre, Brne, Čenstochovej, pravdepodobne aj v Taliansku, 1756 – 1775 v Červenom Kláštore.

Herbár a iné typy zbierok

V 1765 – 1771 zostavil herbár, ktorý je knihou viazanou v koži. Na 97 stranách je celou plochou nalepených 283 rastlín, pri každej je napísaný jej názov, niekedy aj v piatich jazykoch – po latinsky, grécky, nemecky, poľsky a slovensky. Časté sú údaje o mieste nálezu a charaktere stanovišťa. 30 rastlín s vyznačenými lokalitami pochádza z Tatier a pokladáme ich za najstaršie doložené údaje o rastlinách z nášho územia. Z Tatier pochádza ďalších 33 horských rastlín, medzi nimi západokarpatský endemit, neskôr opísaný ako Cochlearia tatrae Borbás. 174 rastlín patrí medzi pôvodné taxóny flóry Slovenska, 44 rastlín nepochádza z našej flóry, ale už vtedy sa pestovali ako koreniny alebo liečivky. Herbár dopĺňajú 2 úvodné strany, 5-stranový register s názvami rastlín, 32 strán nemeckého textu s diagnózami chorôb a receptami na ich liečenie. V herbári je jedna z najstarších informácií o pestovaní zemiakov (grulj) na Slovensku. Herbár neskôr vlastnil T. Spóner, ktorý ho v 1883 daroval Karpatskému múzeu v Poprade. Odtiaľ sa dostal do Múzea TANAP-u v Tatranskej Lomnici (1947), od 1984 je v SNM-PM v Bratislave (BRA). Návrh na vyhlásenie herbára za národnú kultúrnu pamiatku vypracovali ešte pracovníci Múzea v Tatranskej Lomnici, vyhlásený však doteraz nie je.

Pamätníky, pamätné izby, busty, medaily, poštové známky a iné informácie o oceneniach a poctách

Múzejná expozícia v Červenom Kláštore. Jeho príbeh spracovaný beletristicky do televízneho cyklu a celovečerného filmu.

Čo je po ňom pomenované

Pomenované čajové zmesi (Cypriánov čaj Agrokarpaty s. r. o. Plavnica).

Vyzdvihnutie prínosu pre botaniku (najmä pre Slovensko) a ďalšie doplňujúce a zaujímavé informácie o osobnosti

Obdivuhodná bola jeho všestranná činnosť. V kláštore pôsobil ako lekár a lekárnik, ale liečil aj ľudí zo širokého okolia. Sám zbieral rastliny, bol dobrý florista, založil v kláštore záhradu a pestoval v nej liečivé rastliny, ovocné stromy, ozdobné a cudzokrajné rastliny. Zhotovoval z nich lieky, masti a liečivé vodičky podľa vtedajších zelinkárskych kníh a vlastných skúseností, zaoberal sa alchýmiou. Okrem toho bol kuchárom, správcom refektára, chirurgom, holičom, kúpeľníkom. Lovil ryby pre kláštor, vyrábal sviečky a zrkadlá, na ktoré sám zhotovoval amalgám. Podľa nepodloženej legendy zostrojil lietací stroj, s ktorým zaletel z Troch korún v Pieninách až nad Morské oko v Tatrách, kde doň udrel hrom a premenil sa na skalu, ktorá sa dodnes volá Mních.

Použitá literatúra

Bartunek, A., 2001: Osobnosti slovenského lekárnictva. Martin. Bohuš, I., 1992: Lietajúci mních. Krásy Slov., 69/3 – 4, p. 28 – 29. Bohuš, I., 1994: Kto opatruje herbár brata Cypriána? Nedeľná Pravda, 3/3 (21. 1. 1994), p. 2. Hrabovec, I., 2000: Cyprián z Červeného Kláštora (Franz Ignatz Jäschke, Jaisge), p. 189. In: Pašteka, J. et al.: Lexikón katolíckych kňazských osobností Slovenska. Bratislava. Jankovič, V., 1970: Z kultúrnej činnosti kamaldulov v Červenom Kláštore. Zborn. Slov. Nár. Múz., 64, Hist., 10, p. 121 – 132. Janota, I., 1984: Okrídlený mních z Červeného Kláštora. Techn. Noviny, 32/29, p. 2. Lacko, M., 1971: Poznámky k článku „Herbár mnícha Cypriána“. Krásy Slov., 48/2, p. 85. Lipták, J., 1937: Das Rote Kloster und Frater Cyprianus. Kesmark. Okáli, I., Podušelová, G., Vozárová, M. (eds.), 2004: Múzejníctvo a zberateľstvo na Slovensku. Biografický slovník, 1, p. 15. Bratislava. Radwańska-Paryska, Z., 1991: Zielnik Brata Cypriana z Czerwonego Klasztoru. Polish Bot. Stud., Guidebook Ser., 5. Radwańska-Paryska, Z., Paryski, W. H., 1995: Wielka Encyklopedia Tatrzańska, p. 171. Poronin. Vraný, V., 1929: Herbář Fr. Cypriana, lékaře kamaldulenských řeholníků v Červeném Klášteře z let šedesátych 18. století. Věda Přír., 10, p. 141 – 142. Vozárová, M., 1996: Herbár pátra Cypriána. Pamiatky Múzeá, 1996/3, p. 42 – 45. Wiktor, J., 1937: Zapomniany lotnik. Katowice. (Román.) Wiktor, J., 1948: Okrídlený mních. Martin. (Román; poľský originál Krzydlaty Mnich. Wrocław, 1947.) Wǖnschendorfer, K., 1907: Cyprianus, vörös klastrombeli camaldulii barátnak Herbariuma az 1764-dik évből. Magyarorsz. Kárpát-Egyl. Évk., 34, p. 77 – 85. BLS 2, p. 74; ES 1, p. 345; SBS 1, p. 388; viacero ďalších populárno-beletristických článkov

Spracoval(-a):

M. Vozárová