Osobnosti botaniky na Slovensku

Obrazový materiál

Portrét (olej) neznámeho autora (zbierka Matice slovenskej), prekreslený J. B. Klemensom a publikovaný v 1866; ďalšie portréty (oleje) Andrej Radlinský, František Šesták, Emil Paulovič (tento podľa olejomaľby A. Kováčika Zakladanie Slovenského učeného tovarišstva), použitý vo viacerých publikáciách; Švihran, Pöss, 2002, p. 40 – 41.

Štúdium

Viaceré kláštorné školy, 1771 – 1773 teológia na Széchényiho seminári v Budíne, 1773 – 1776 v Trnave, 1776 vysvätený za katolíckeho kňaza v Trnave.

Pôsobenie po ukončení štúdií

1776 – 1779 kaplán v Seredi a Lukáčovciach, 1780 – 1807 farár v Naháči, od 1807 na dôchodku (Doľany).

Bibliografia

Fordinálová, 2000, p. 322 – 323; Tibenský et al., 1976, p. 158 – 160; BLS 2, p. 494; SBS 2, p. 54.

Najvýznamnejšie publikácie

Fándly, J., 1792, 1800: Piľní domajší a poľní hospodar vinaučujíci ňevedomého, pochibujíciho hospodára. Též napomínající ľenivu gazďinu k potrebním prácám celého Roku, 1 – 4. Trnawa. (Zväzky 5 – 8 v rukopise, posledné 2 z nich nezvestné.) Fándly, J., 1793: Malí Zelinkár, z welkích zelinkárskích ňich wiťáhnutí, wikládagící krátké, ale zretedelné, a velmi užitečné Radi z običágními Zelinkámi, proti Ňemocám obidwogého ľudského Pokoleňá. Trnawa. (Reedíciu pripravili Považan, J., Junas, J., 1978: Zelinkár. Bratislava.) Fándly, J., 1802: O uhoroch ai včelách rozmlúvání medzi uradskíma a richtárom.... Trnawa. Fándly, J., 1802: Slovenskí včelár vinaučujíci I. že bi móhľi mať wčelári, o mnoho wíc, a to silnegšich wčél, wíc madu, ai wosku, keď bi wčeľi držali s dobrú opatrnosťú w magacinských truhlíkoch, a né w klátoch, stogákoch, aňi w košoch. II. Gaké zelini, w gakém časi, maľi bi wčelári sát, do susedskich uhorow, pre wčeľi, pre ľichwacú krmu, ai pre inši domagši weľkí osoch. Trnawa.

Členstvo vo vedeckých spolkoch a spoločnostiach

Slovenské učené tovarišstvo, pokladník.

Pamätníky, pamätné izby, busty, medaily, poštové známky a iné informácie o oceneniach a poctách

Dom s pamätnou tabuľou, náhrobník a socha v Doľanoch, pamätná tabuľa v Lukáčovciach (1990), pamätný dom a stála expozícia v Naháči (1990), pamätník s bustou v Častej, busta v Seredi; pomenovaná Fándlyho ulica v Piešťanoch, Senci a v Bratislave.

Čo je po ňom pomenované

Pocta Juraja Fándlyho udeľovaná Ministerstvom kultúry SR, Pamätná medaila Juraja Fándlyho udeľovaná Slovenskou spoločnosťou pre poľnohospodárske, lesnícke, potravinárske a veterinárne vedy pri SAV (od 1991); chránený strom Fándlyho jabloň v Naháči na nádvorí základnej školy (2002), Krajská štátna knižnica Juraja Fándlyho v Trnave, symbolický náhrobník na miestnom cintoríne v Doľanoch (1950).

Vyzdvihnutie prínosu pre botaniku (najmä pre Slovensko) a ďalšie doplňujúce a zaujímavé informácie o osobnosti

Katolícky kňaz, spisovateľ, reprezentant osvieteneckých ideí, príslušník obrodeneckej skupiny bernolákovcov, autor prvého veľkého diela v bernolákovskej slovenčine, autor mnohých básní. Klasickou botanikou sa nezaoberal, jeho diela však svojím obsahom významne ovplyvnili a pozdvihli úroveň praktického poznania širokých vrstiev dedinského ľudu v hospodárskych otázkach, vydal 8 poľnohospodársky zameraných publikácií, napísal aj spisy zdravotnícke, historické, náboženské, ľudové a i., prínosom bola najmä publikácia Zelinkár, hoci obsahuje aj niektoré fytoterapeuticky nesprávne návody. Jeho národnobuditeľské snahy sa organicky spájali s politickými a sociálnymi požiadavkami slovenského poddaného ľudu a remeselníkov, za čo bol cirkevnou vrchnosťou prenasledovaný a mal zakázanú akúkoľvek literárnu činnosť. Niektoré jeho diela zostali v rukopise, časť sa podarilo vydať pomerne nedávno (Historická rozprava o mestečku Ompitál..., 1990). Aj keď kritizoval feudálny útlak poddaného ľudu, nedospel k požiadavke zrušiť poddanstvo. Ľudovo-výchovnej činnosti zasvätil celý svoj život, v otázkach poľnohospodárskych spolupracoval so Samuelom Tešedíkom.

Použitá literatúra

Benčať, F., 1997: Priekopníci ovocinárstva a záhradníctva na Slovensku a počiatky ich písomníctva, p. 6. In: Kettmannová, K. (ed.): 40 rokov organizovaného záhradkárstva na Slovensku. Bratislava. Eliáš, M., 2000: Juraj Fándly sa narodil pred 250 rokmi. Národný kalendár, p. 70 – 71. Martin. Erdelská, O., sine anno: Fándlyho „nekvitnúca“ jabloň vo svetle súčasnej vedy. Liptovský Mikuláš. Fordinálová, E., 2000: Fándly Juraj (Jur), p. 322 – 323. In: Pašteka, J. et al.: Lexikón katolíckych kňazských osobností Slovenska. Bratislava. Janitor, A., 1992: Pamätná medaila Juraja Fándlyho. Bull. Slov. Bot. Spoločn., 14, p. 68. Kotvan, I., 1946: Juraj Fándly (1750 – 1811). Trnava. Kresánek, J., 1983: Fytoterapeutické prínosy Fándlyho „Zelinkára“. Naše Lieč. Rastl., 20, p. 183 – 185. Petráš, M., 1990: Predslov k novému vydaniu knihy J. Fándly: O úhoroch aj včelách, p. 5 – 15. Bratislava. Petráš, M., 1991: Juraj Fándly. Život – dielo – portréty. Vlastiv. Čas., 40, p. 70 – 73. Sedlák, I. (ed.), 2000: Príspevky z konferencie o J. Fándlym pri 250. výročí narodenia. Zborn. Muz. Slov. Spoločn., 1998 – 1999. (Autori príspevkov Fordinálová, E., Winkler, T., Hleba, E., Vašš, S., Doruľa, J., Krasnovská, E., Debnár, J., Sedlák, I., Mulík, P., Dubovský, J., Pavúková, O., Lomenčík, J., Prikryl, V.) Strašiftáková, H., 2004: Fándlyho jabloň – nový chránený strom v okrese Trnava. Ochr. Prír. Slov., 2002/4, p. 28. Švihran, L., Pöss, O., 2002: Majstri ducha. Bratislava. Tibenský, J., 1962: Juraj Fándly – propagátor nových moderných metód v poľnohospodárstve na Slovensku. Agrikultúra, 1, p. 75 – 88. BLS 2, p. 493 – 494; ES 2, p. 65; SBS 2, p. 53 – 54; Tibenský et al., 1976, p. 158 – 160..

Spracoval(-a):

A. Janitor, H. Šípošová