Osobnosti botaniky na Slovensku

Osobnosti

Gustáv Július Geyer

(Gusztav Gyula)

* 15. 9. 1828 Bialsko-Biała (Poľsko)
✝ 28. 9. 1900 Spišská Nová Ves

Štúdium

Gymnázium v Kežmarku.

Pôsobenie po ukončení štúdií

Vychovávateľ vo Vyšnom Kubíne, 1850 v Oravskom Podzámku, 1851 Košiciach, od 1854 učiteľ na dievčenskej škole v Gelnici, 1855 vychovávateľ v Máriahute (teraz časť Gelnice), od 1856 učiteľ prírodopisu na gymnáziu v Rožňave, od 1871 v Spišskej Novej Vsi, od 1898 na dôchodku.Bibliografia: Futák, Domin, 1960, p. 219. Geyer, G. Gy., 1869: Adalékok Rozsnyó vidékének Faunájához s Flóráhájoz és lebtani töredékek. Magyar Orv. Termész. Nagy Gyül. Tört. Vázl. Munk., 13 (1868), p. 239 – 249.

Bibliografia

Futák, Domin, 1960, p. 219.

Najvýznamnejšie publikácie

Geyer, G. Gy., 1869: Adalékok Rozsnyó vidékének Faunájához s Flóráhájoz és lebtani töredékek. Magyar Orv. Termész. Nagy Gyül. Tört. Vázl. Munk., 13 (1868), p. 239 – 249.

Herbár a iné typy zbierok

Herbár v SNM-PM v Bratislave (BRA), v Maďarskom prírodovednom múzeu v Budapešti (BP).

Členstvo vo vedeckých spolkoch a spoločnostiach

Uhorský karpatský spolok.

Vyzdvihnutie prínosu pre botaniku (najmä pre Slovensko) a ďalšie doplňujúce a zaujímavé informácie o osobnosti

Zaoberal sa meteorológiou, botanikou, zoológiou, 22 rokov viedol meteorologické, zoofenologické a pomologické pozorovania a zhromaždil množstvo údajov z rôznych polôh Vysokých Tatier. Botanizoval v Slovenskom krase (ako prvý našiel Erythronium dens-canis L.), v Rožňave a v najbližšom okolí, vo Volovských vrchoch (napr. Drnava, Ramžiná, Volovec). Spolupracoval s viacerými prírodovedcami a inštitúciami. Časť jeho údajov (aj nepublikovaných) prebral J. Fábry do diela Gömörmegye viránya. In: Gömör és Kishont t. e. vármegyének leírása (Pest 1867). Existujú totiž Geyerove položky druhov, ktoré z identických miest publikoval práve J. Fábry. Jeho nález Huperzia selago (L.) Bernh. ex Schrank et Mart. z Volovca publikoval V. Borbás, na základe jeho zberu v herbári v Budapešti (BP). Publikoval aj v ďalších časopisoch (Kertész Gazda, Természettudományi Közlöny) a v regionálnej tlači (Zipser Bote, Karpathen Post, Szepesi La pok, Magyarországi Kárpátegyesület Évkönyve). Pomáhal pri budovaní Karpatského múzea v Poprade.

Použitá literatúra

Bohuš, I., 1973: Kto bol kto vo Vysokých Tatrách. Vysoké Tatry, 1973/5, p. 30. Futák J., Domin, K., 1960: Bibliografia k flóre ČSR do r. 1952. Bratislava. Petrík, J., 2006: Slovenský raj. Náčrt histórie a osobností Slovenského raja, p. 153. Spišská Nová Ves. BLS 3, p. 131 – 132; ES 2, p. 165; SBS 2, p. 189; Szinnyei 3, p. 1186 – 1197.

Spracoval(-a):

P. Mráz