Osobnosti botaniky na Slovensku

Obrazový materiál

Gombocz, 1936, p. 398

Štúdium

Stredná škola v Erfurte, 1781 – 1785 medicína a právo na univerzite v Erfurte, 1786 právo na univerzite v Mainzi, od 1787 na univerzite vo Freiburgu, 1800 – 1803 Banícka akadémia vo Freiburgu, 1805 doktor filozofie (univerzita Erfurt).

Pôsobenie po ukončení štúdií

1812 – 1813 krátko Brno a Viedeň, od 1813 Budapešť, od 1815 kustód v Prírodovednom oddelení Maďarského národného múzea v Budapešti, od 1817 profesor botaniky na univerzite v Budapešti, zároveň od 1818 riaditeľ univerzitnej botanickej záhrady.

Bibliografia

Gombocz, 1939, p. 11, 20, 31, 100, 169; Futák, Domin, 1960, p. 229.

Najvýznamnejšie publikácie

Haberle, C. C., 1830: Succincta rei herbariae Hungariae et Transsilvaniae historia. Budae.

Herbár a iné typy zbierok

Rozsiahly herbár cievnatých rastlín v Maďarskom prírodovednom múzeu v Budapešti (BP) ako samostatná kolekcia Herbarium Haberleanum.

Knižnica a iné archívne materiály

Jeho odborná knižnica a rukopisy zostali po jeho smrti na budapeštianskej univerzite.

Pôsobenie a pobyty v zahraničí

Študij né cesty: Švajčiarsko, Francúzsko, Nemecko, Poľsko, Sliezsko a Čechy.

Členstvo vo vedeckých spolkoch a spoločnostiach

Lekársko-prírodovedecká spoločnosť (1808); Moravsko-sliezska poľnohospodárska, prírodovedná a vlastivedná spoločnosť, dopisujúci člen (1816); C. k. poľnohospodárska spoločnosť vo Viedni (1827); Botanická spoločnosť v Regensburgu, dopisujúci člen ( 828) a i.

Osvetová práca

Lekárska osveta

Pamätníky, pamätné izby, busty, medaily, poštové známky a iné informácie o oceneniach a poctách

Čestný doktorát Dr. h. c. medicíny univerzity v Budapešti (1821).

Čo je po ňom pomenované

Haberlea Friv

Vyzdvihnutie prínosu pre botaniku (najmä pre Slovensko) a ďalšie doplňujúce a zaujímavé informácie o osobnosti

Podľa autobiografických údajov botanizoval už od študentských čias. Zaoberal sa botanikou, astronómiou, mineralógiou a baníctvom, štúdiom cudzích jazykov atď. Napísal dejiny botaniky Uhorska, do ktorých mu údaje o flóre Slovenska poskytli J. Sadler, F. A. Lang, T. Mauksch, Ch. Fuchs. Okrem zbierania rastlín vytvoril aj entomologické a geologické zbierky.

Použitá literatúra

Gombocz, E., 1936: A magyar botanika története. A magyar flóra kutatói, p. 397 – 404. Budapest. Gombocz, E., 1939: A magyar növénytani irodalom bibliográfiája 1578 – 1900. Budapest. Kanitz, A., 1865: Versuch einer Geschichte der ungarischen Botanik, p. 152 –155. Halle. MÉL 1, p.654; Szinnyei, 4, p. 216 – 222; Stafleu, Covan, 1979, 2, p. 1; Tibenský et al., 1976, p. 219.

Spracoval(-a):

J. Kochjarová