Karl Konstantin Christian Haberle
(Karol Konštantín Kristián, Carl Constantin Christian, Károly Konstantin)* 11. 2. 1764 Erfurt (Nemecko)
✝ 1. 6. 1832 Budapešť (Maďarsko)
Obrazový materiál
Gombocz, 1936, p. 398
Štúdium
Stredná škola v Erfurte, 1781 – 1785 medicína a právo na univerzite v Erfurte, 1786 právo na univerzite v Mainzi, od 1787 na univerzite vo Freiburgu, 1800 – 1803 Banícka akadémia vo Freiburgu, 1805 doktor filozofie (univerzita Erfurt).
Pôsobenie po ukončení štúdií
1812 – 1813 krátko Brno a Viedeň, od 1813 Budapešť, od 1815 kustód v Prírodovednom oddelení Maďarského národného múzea v Budapešti, od 1817 profesor botaniky na univerzite v Budapešti, zároveň od 1818 riaditeľ univerzitnej botanickej záhrady.
Bibliografia
Gombocz, 1939, p. 11, 20, 31, 100, 169; Futák, Domin, 1960, p. 229.
Najvýznamnejšie publikácie
Haberle, C. C., 1830: Succincta rei herbariae Hungariae et Transsilvaniae historia. Budae.
Herbár a iné typy zbierok
Rozsiahly herbár cievnatých rastlín v Maďarskom prírodovednom múzeu v Budapešti (BP) ako samostatná kolekcia Herbarium Haberleanum.
Knižnica a iné archívne materiály
Jeho odborná knižnica a rukopisy zostali po jeho smrti na budapeštianskej univerzite.
Pôsobenie a pobyty v zahraničí
Študij né cesty: Švajčiarsko, Francúzsko, Nemecko, Poľsko, Sliezsko a Čechy.
Členstvo vo vedeckých spolkoch a spoločnostiach
Lekársko-prírodovedecká spoločnosť (1808); Moravsko-sliezska poľnohospodárska, prírodovedná a vlastivedná spoločnosť, dopisujúci člen (1816); C. k. poľnohospodárska spoločnosť vo Viedni (1827); Botanická spoločnosť v Regensburgu, dopisujúci člen ( 828) a i.
Osvetová práca
Lekárska osveta
Pamätníky, pamätné izby, busty, medaily, poštové známky a iné informácie o oceneniach a poctách
Čestný doktorát Dr. h. c. medicíny univerzity v Budapešti (1821).
Čo je po ňom pomenované
Haberlea Friv
Vyzdvihnutie prínosu pre botaniku (najmä pre Slovensko) a ďalšie doplňujúce a zaujímavé informácie o osobnosti
Podľa autobiografických údajov botanizoval už od študentských čias. Zaoberal sa botanikou, astronómiou, mineralógiou a baníctvom, štúdiom cudzích jazykov atď. Napísal dejiny botaniky Uhorska, do ktorých mu údaje o flóre Slovenska poskytli J. Sadler, F. A. Lang, T. Mauksch, Ch. Fuchs. Okrem zbierania rastlín vytvoril aj entomologické a geologické zbierky.
Použitá literatúra
Gombocz, E., 1936: A magyar botanika története. A magyar flóra kutatói, p. 397 – 404. Budapest. Gombocz, E., 1939: A magyar növénytani irodalom bibliográfiája 1578 – 1900. Budapest. Kanitz, A., 1865: Versuch einer Geschichte der ungarischen Botanik, p. 152 –155. Halle. MÉL 1, p.654; Szinnyei, 4, p. 216 – 222; Stafleu, Covan, 1979, 2, p. 1; Tibenský et al., 1976, p. 219.
Spracoval(-a):
J. Kochjarová