Osobnosti botaniky na Slovensku

Štúdium

Filozofia a teológia, doktor filozofie, lekárske kurzy v Montpellieri, Paríži (štúdium prerušil), medicína na univerzite vo Viedni, 1789 doktor medicíny (univerzita Viedeň).

Pôsobenie po ukončení štúdií

Počas sedemročnej vojny vojenský lekár francúzskej, anglickej, pruskej a rakúskej armády, od 1766 banský lekár v Idrii (Slovinsko), 1762 – 1763 chirurg a prosektor v Prahe, 1773 – 1787 profesor a vedúci Katedry anatómie, chirurgie, fyziológie a pôrodníctva na univerzite v Ľubľani, 1787 – 1805 profesor prírodných vied („hist. naturalis“) na Lekárskej fakulte univerzity vo Ľvove, 1805 – 1809 v Krakove, zároveň 1808 – 1809 aj riaditeľ botanickej záhrady v Krakove.

Bibliografia

Južnič, 2004, p. 167 – 187; Stafleu, Cowan, 1979, 2, p. 3 – 4; Tibenský et al., 1976, p. 219 – 220.

Najvýznamnejšie publikácie

Hacquet, B., 1782: Plantae alpinae Carniolicae collegit et descripsit. Wiennae. Hacquet, B., 1790 – 1796: Neueste physikalisch-politische Reisen in den Jahren 1788 und 1789, und 1790, 1791, 1792, 1793, 1794 und 1795 durch die Dacischen und Sarmatischen oder nördlichen Karpathen, 1 – 4. Nürnberg. Hacquet, B., 1801 – 1805: Bemerkungen über das karpatische Gebirge. Ann. Berg-.u. Hüttenk. Saltzburg. 3 Bd. Schreiben an Herrn Moll mit Bemerkungen über das karpatische Gebirge. Jahr. für Bergbau, 3, p. 366 – 386.

Herbár a iné typy zbierok

Herbár z 1773 – 1787 v prírodovednom múzeu v Ľubľani (LJM).

Pôsobenie a pobyty v zahraničí

Študij né cesty: Alpy, stredoslovenské banské mestá (okolo 1770), Karpaty (1793, 1794 Tatry), výskumy zemí Rakúsko-Uhorska (mineralogické, botanické, geologické, geografické a balneologické).

Členstvo vo vedeckých spolkoch a spoločnostiach

Člen 14 vedeckých spoločností v rôznych krajinách.

Pamätníky, pamätné izby, busty, medaily, poštové známky a iné informácie o oceneniach a poctách

Banský radca vo Viedni (1810).

Čo je po ňom pomenované

Hacquetia DC. [napr. Hacquetia epipactis (Scop.) DC.], Pedicularis hacquetii Graf, Spiraea hacquetii Fenzl et K. Koch [akceptované meno S. decumbens subsp. tomentosa (Poech) Dostál].

Vyzdvihnutie prínosu pre botaniku (najmä pre Slovensko) a ďalšie doplňujúce a zaujímavé informácie o osobnosti

Lekár, prírodovedec, etnograf, na Slovensko ho doviedlo pravdepodobne priateľstvo s profesorom na banskoštiavnickej akadémii A. Scopolim. Podnikol 3 výskumné cesty do Tatier, navštívil Červené vrchy, 2 razy bol na Kriváni, ktorý pokladal za najvyšší vrch pohoria a zmeral aj jeho nadmorskú výšku; vrchol zdolal až pri druhom výstupe (28. 6. 1794), počas ktorého sa venoval aj botanickému výskumu (z tejto cesty sa zachoval súpis rastlín) a odhadol počet druhov tatranskej flóry na 1 500 – 2 000, porovnával tatranskú flóru s alpskou. Výsledky štúdia publikoval v 1. a 4. zväzku práce Neueste physikalisch- politische Reisen.... (1790 – 1796). Venoval sa aj zoologickým výskumom. Človek s obrovskými faktografickými, ale aj rečovými vedomosťami, čo mu umožnilo pri výskumoch dôsledne presadzovať pôvodnú domácu topografickú terminológiu. Určité nádeje v rozvoji prírodovedného bádania vkladal do Banskej akadémie v Banskej Štiavnici, z neskoršieho úpadku tejto školy vinil politiku viedenského dvora.

Použitá literatúra

Houdek, I., 1939 – 1940: B. Hacquet v Tatrách r. 1793 – 1794. Krásy Slov., 18, p. 124 – 128. Hrabovec, I., 1985: Bádatelia tatranskej flóry do konca 19. storočia. Veda a Techn. v Dejinách Slov., 2, p. 99 – 109. Hrabovec, I., 1990: Z dejín botaniky a zoológie na Slovensku do polovice 19. storočia, p. 69 – 70. Bratislava. Južnič, S., 2004: Hacquetova bibliografija. Archivi, 27/1, p. 167 – 187. Kanitz, A., 1865: Versuch einer Geschichte der ungarischen Botanik, p. 75 – 76. Halle. Radwańska-Paryska, Z., Paryski, W. H., 1995: Wielka Encyklopedia Tatrzańska, p. 392. Poronin. Seidel, H., 1910: B. Hacquet kárpáti kutató a Liptói-havasokban. Magyarorsz. Kárpát-Egyl. Évk., 37, p. 111 – 126. Tibenský, J., 1966: Baltazár Hacquet a Slovensko. Krásy Slov., 43, p. 24 – 26. Szinnyei 4, p. 223 – 224; Stafleu, Cowan, 1979, 2, p. 3 – 4; Tibenský et al., 1976, p. 219 – 220.

Spracoval(-a):

T. Schwarzová