Osobnosti botaniky na Slovensku

Obrazový materiál

Portrét (olej, autor Š. Polkoráb, 1922 – 1923) a fotografie v Malokarpatskom múzeu v Pezinku; Kaššayová, 1986, fotosúbor ALU SNK v Martine a v mnohých ďalších prácach.

Štúdium

Základná škola v Lubine, 1847 – 1850 ev. gymnázium v Modre, 1850 – 1856 ev. lýceum v Bratislave, 1856 – 1858 ev. teológia v Bratislave, 1860 jeden semester ev. teológia vo Viedni.

Pôsobenie po ukončení štúdií

1858 – 1859 vychovávateľ v rodine Scherzovcov v Bratislave, 1860 – 1861 ev. kaplán v Skalici, 1861 – 1909 ev. farár v Zemianskom Podhradí, zároveň 1883 – 1890 trenčiansky senior, od 1909 na dôchodku (Pezinok).

Bibliografia

Žarnovický, 1936, p. 1 – 35; Futák, Domin, 1960, p. 251 – 257; Schidlay, 1953b, p. 464 – 482.

Najvýznamnejšie publikácie

Holuby, J. Ľ., 1888: Flora des Trencsiner Comitates. Trencsin. Holuby, J. Ľ., 1956: Zoznam rastlín cievnatých okolia Pezinského. Bratislava. (Do tlače upravil J. Futák.) Holuby, J. Ľ., 1965: Rozpomienky. Bratislava.

Herbár a iné typy zbierok

Prvú herbárovú zbierku z 1853 – 1883 (10 000 – 12 000 položiek, vrátane darovaného herbára od A. Schnellera), získal L. Richter z Pešti, ktorý ho zlúčil so svojím herbárom a ten kúpil rumunský konzul pre múzeum v Bukurešti (1906), kde je doteraz. Machy a lišajníky v múzeu v Kluži (CL, asi 3 000 položiek), časť zbierky húb v Bratislave (BRA) a časť bola v Sarvaši. Druhý trenčiansky herbár daroval Muzeálnej slovenskej spoločnosti v Martine (1909), teraz je v SNM-PM v Bratislave (BRA). Tretí herbár, vytvorený v Pezinku, daroval Botanickému ústavu UK v Prahe, teraz je súčasťou herbára na PřF UK v Prahe (PRC). Jeho herbárové položky aj v Národnom múzeu v Prahe (PR, asi 1 800 položiek), SNM-MAK v Martine (TM), Tekovskom múzeu v Leviciach (LTM, 146 položiek), Trenčianskom múzeu v Trenčíne (TRE, 2 položky), na SPU v Nitre (NI), v Maďarskom prírodovednom múzeu v Budapešti (BP) a iných. Jeho herbárové kolekcie mali na schédach osobitné pomenovania, napr. Maliníky Uhorské – Rubi Hungarici, Kvetna Uhorska.

Knižnica a iné archívne materiály

Knižnicu daroval K. Dominovi do Prahy. Archívne materiály a korešpondencia v ALU SNK v Martine, Malokarpatskom múzeu v Pezinku, Okresnom archíve v Modre, SNM v Bratislave a v Martine, Trenčianskom múzeu v Trenčíne. Rukopisy k cirkevným dejinám v Tranosciu v Liptovskom Mikuláši. Dokumentárny film zo seminára v 1986 v Botanickom ústave SAV v Bratislave.

Členstvo vo vedeckých spolkoch a spoločnostiach

Matica slovenská v Martine, zakladajúci člen (1863 – 1875); Československá botanická spoločnosť, dopisujúci člen, prvý čestný člen (1920); Prírodovedný spolok župy Trenčianskej (1887), podpredseda (1887 – 1906); Bratislavský lekársko-prírodovedný spolok (od 1856); Muzeálna slovenská spoločnosť; Česká mykologická spoločnosť; Včela Čáslavská, zakladajúci člen; Spoločnosť národopisného múzea československého v Prahe; Rakúsky lekárnický spolok (1876); La Societa Botanica Italiana a i.

Pamätníky, pamätné izby, busty, medaily, poštové známky a iné informácie o oceneniach a poctách

Čestný doktorát Dr. h. c. UK v Prahe (1922); ČAVU v Prahe, dopisujúci člen; pamätná izba v Zemianskom Podhradí; pamätný dom v Pezinku; busta v SNM v Bratislave (autor J. Pospíšil), v múzeu v Pezinku (autor J. Koniarek); obraz (olej, autor Š. Polkoráb) v Malokarpatskom múzeu v Pezinku; pamätné tabule v Zemianskom Podhradí, Lubine, Pezinku (autor L. Majerský), na ev. fare v Skalici, meno na pamätnej tabuli v Bratislave a v Modre; náhrobník na cintoríne v Pezinku (1936, autor D. Jurkovič); poštová známka (1996, autor výtvarného návrhu J. Baláž, rytec R. Cigánik).

Čo je po ňom pomenované

Septoria holubyi Bäumler, Caltha palustris subsp. holubyi Schur, Carduus ×holubyanus Schur (C. acanthoides × C. nutans), Crepis ×holubyana Domin (C. foetida × C. setosa), Ficaria holubyi Schur, Ophrys holubyana András., Rosa alpestris f. holubyana Borbás, Rubus holubyii Tocl., Rubus holubyanus Sabr., Scleranthus holubyii Rchb., nom. nudum, Scorzonera holubyii Schur, Sorbus holubyana Kárpáti (Malé Karpaty, Plavecký Svätý Peter), Verbascum ×holubyanum Borbás (V. austriacum × V. densiflorum) a i. Pomenovaných po ňom asi 20 taxónov rastlín, podkladom na opisy boli zväčša jeho vlastné zbery, ktoré posielal špecialistom na určenie, všetky uvedené taxóny sú opísané zo Slovenska, väčšina z nich potrebuje ďalšie taxonomické štúdium; Holubyho pamätná medaila Slovenskej botanickej spoločnosti pri SAV s emblémom Ophrys holubyana András. (udeľovaná od 1984 za významnú botanickú publikáciu a od 1998 aj čestným členom Slovenskej botanickej spoločnosti pri SAV); Cena Jozefa Ľudovíta Holubyho (cena mesta Pezinok od 2000), pomenované ulice v Pezinku, Bratislave, Martine, Piešťanoch a iných mestách; Holubyho lesostep pri Vinosadoch; náučný chodník Cesta Dr. J. Ľ. Holubyho (na trase Modra – Piesok – Pezinok); Holubyho chata na Veľkej Javorine pri Lubine a. i.

Vyzdvihnutie prínosu pre botaniku (najmä pre Slovensko) a ďalšie doplňujúce a zaujímavé informácie o osobnosti

Polyhistor, ev. kňaz, ako botanik študoval kvetenu bývalej Trenčianskej, Nitrianskej a Bratislavskej župy, menej v Turci a na Orave. Prvý špecialista rodu Rubus u nás, zaoberal sa aj rodmi Filago, Hieracium, Mentha, Prunella. Opísal zo Slovenska niekoľko desiatok nových taxónov, ako Filago ×mixta Holuby (F. arvensis × F. canescens), Filago ×intermedia Holuby (F. montana × F. arvensis), Mentha cinerea Holuby a asi 35 taxónov rodu Rubus, napr. R. moestus Holuby, niektoré taxóny vyžadujú ďalšie taxonomické štúdium. Spolupracoval s našimi (A. Kmeť, S. Kupčok, I. Textorisová, D. Lichard, K. Ptačovský) aj mnohými poprednými európskymi botanikmi, viacerí z nich ho navštívili v Zemianskom Podhradí. Zaujímal sa o národopis, zhromaždil a publikoval množstvo cenného materiálu z ľudového liečiteľstva, čarodejníctva, ľudovej viery, slovesnosti, výtvarného prejavu, bývania, odevu, zozbieral veľa hmotných dokladov, ktoré sú najmä v múzeách v Brne a v Prahe. Venoval sa aj archeológii, zozbierané nálezy daroval 1909 Muzeálnej slovenskej spoločnosti v Martine (teraz v zbierkach SNM-EM v Martine), výsledky pozorovaní publikoval v početných príspevkoch. S obľubou študoval v archívoch, bol výborným znalcom starých listín a cirkevných dejín. Publikoval okolo 550 prác vo viac ako 60 časopisoch, botanických prác uverejnil asi 250.

Použitá literatúra

Futák, J., Domin, K., 1960: Bibliografia k flóre ČSR do r. 1952. Bratislava. Hrabovec, I., 1988: Jozef Ľudovít Holuby, p. 881 – 888, 964 – 965. In: Tibenský, J. et al.: Priekopníci vedy a techniky na Slovensku, 2. Bratislava. Hrabovec, I., 1989: Galéria búst popredných botanikov na Slovensku. Gustáv Reuss. Jozef Ľudovít Holuby. Andrej Kmeť. Izabela Textorisová. Bull. Slov. Bot. Spoločn., 11, p. 74 – 78. Kaššayová, T., 1986: Jozef Ľudevít Holuby (1836 – 1923). Súbor 20 pohľadníc. Edícia Metodika a propagácia. Sér. Fotosúbory. Martin. Maruniaková, A., 1972: Pozostalosť Jozefa Ľudovíta Holubyho a Márie Holuby. Rukopisné fondy Literárneho archívu Matice slovenskej. Martin. Okáli, I., 1978: Slávni biológovia. Bratislava. Schidlay, E., 1953a: Jozef Ľudevít Holuby. Kultúrny Život, 8/24 (13. 6. 1953), p. 6 – 7. Schidlay, E., 1953b: Botanická činnosť Dr. Jozefa Ľ. Holubyho. Biológia (Bratislava), 8, p. 449 – 484. Švihran, L., Pöss, O., 2002: Majstri ducha. Bratislava. Vozárová, M. (ed.), 1986: Význam osobnosti Dr. h. c. Jozefa Ľudovíta Holubyho v dejinách vedy na Slovensku. Zborník zo seminára pri 150. výročí narodenia. Bratislava. (Autori príspevkov Tibenský, J., Hrabovec, I., Dubovský, J. M., Šišmiš, M., Feráková, V., Holub, J., Lizoň, P., Peciar, V., Skočdopolová, B., Mjartan, J., Tomčíková, K., Ballová, J., Baranovič, Š., Forst, V., Ondrejka, J., Vozárová, M., Ivanová, D. – Košťanová, A.) Zo seminára natočený aj dokumentárny film (Krajské osvetové stredisko Bratislava, 1986). Vozárová, M., 1996: Osobnosti národnej vedy na známkach Slovenskej republiky. Múzeum 41/1, p. 1 – 4. Zigmundík, J., 1916: J. L. Holuby. (Zu seinen 80. Geburstage.) Oesterr. Bot. Z., 66, p. 61 – 64. Žarnovický, P., 1936: Literárna činnosť Dr. Jozefa Ľ. Holubyho. Pezinok. BLS 3, p. 540 – 541; SBS 2, p. 369 – 370; Szinnyei 4, p. 1031 – 1032; Vozárová, Sutorý, 2001, p. 57, 58.

Spracoval(-a):

M. Vozárová