Osobnosti botaniky na Slovensku

Obrazový materiál

Gombocz, 1936, p. 257; Jávorka, 1957, príloha; Molnár, 2007, bohatá obrazová dokumentácia.

Štúdium

1770 – 1776 gymnázium v Šoprone, 1776 – 1777 gymnázium v Györi, od 1780 krátko právo, potom medicína na univerzite v Budíne, 1785 doktor medicíny (univerzita Budín).

Pôsobenie po ukončení štúdií

Od 1784 ako študent asistent J. J. Winterla na Katedre botaniky a chémie na univerzite v Budíne, od 1789 kustód zbierky prírodnín a od 1790 kustód herbára na univerzite v Budíne, od 1794 poverený dozorom botanickej záhrady, od 1807 spoluprednosta, od 1810 riaditeľ botanickej záhrady v Budíne, od 1802 univerzitný profesor, od 1810 profesor na novovzniknutej Katedre botaniky na univerzite v Pešti (vznikla rozdelením katedry chémie a botaniky), od 1816 na dôchodku.

Bibliografia

Futák, Domin, 1960, p. 312, 688; Tibenský et al., 1976, p. 323 – 324.

Najvýznamnejšie publikácie

Waldstein, F. A., Kitaibel, P., 1802 – 1812: Descriptiones et icones plantarum rariorum Hungariae, 1 – 3. Viennae. (Vol. 1, 2 dostupné na http://gargoris.cpd.um.es/cgi-bin/abweb/Les-ES/T1/GO?ACC=DIR&EXP-120068)

Herbár a iné typy zbierok

Herbár (viac ako 14 000 položiek) v Maďarskom prírodovednom múzeu v Budapešti (BP, ako samostatná kolekcia Herbarium Kitaibelianum); katalóg herbára spracoval a publikoval E. Gombocz (1945 – 1946) a S. Jávorka (1926 – 1936, 1945).

Knižnica a iné archívne materiály

Archívny materiál a korešpondencia v Maďarskom prírodovednom múzeu v Budapešti, denníky aj v Štátnom oblastnom archíve v Prahe.

Pôsobenie a pobyty v zahraničí

Výskumné cesty: Chorvátsko, Banát, terajšie územie Slovenska (1792 – 1813).

Členstvo vo vedeckých spolkoch a spoločnostiach

Vedecké spoločnosti v Jene (1800), Göttingene (1801), Regensburgu (1801), Berlíne (1803), Moskve (1805), Petrohrade (1813), Mníchove (1814), Lunde, riadny člen (1815), čestný člen.

Pamätníky, pamätné izby, busty, medaily, poštové známky a iné informácie o oceneniach a poctách

Busty a pamätné tabule na viacerých miestach v Maďarsku (Budapešť, Pécs), pamätná medaila, poštové známky s podobizňou alebo vyobrazeniami rastlín (vydala Maďarská pošta v 1958, 1967, 1992) a i.; náhrobok sa nezachoval.

Čo je po ňom pomenované

Pomenované jeho menom viac ako 50 taxónov, napr. Viola kitaibeliana Schult., Primula kitaibeliana Schott, Ranunculus kitaibelii Soó, rod Kitaibelia Willd. s druhom K. vitifolia Willd.; časopis Kitaibelia; Kitaibelseen a Kitaibeltavak (1882, premenovanie Sesterských plies v Tatrách, názov sa neujal); pomenované ulice v Budapešti a v Šoprone.

Vyzdvihnutie prínosu pre botaniku (najmä pre Slovensko) a ďalšie doplňujúce a zaujímavé informácie o osobnosti

Významný botanik, žiak J. J. Winterla. Ako profesor sa málo venoval pedagogickej práci, viac sa zameral na prírodovedný, najmä botanický, hydrologický a balneologický výskum Uhorska a na rozšírenie a prestavbu botanickej záhrady v Budíne. Významne prispel k poznaniu flóry Slovenska. Prvý raz botanizoval na našom území 2 mesiace v 1795 v oblasti Bardejova, Vysokých Tatier, Kežmarku, Ružbách a Rožňavy. Na druhej 4-mesačnej ceste 1804 skúmal oblasť Banskej Štiavnice, Oravy, Liptova a Turca. Cestu podnikol spolu s maliarom J. Schützom a F. A. Waldsteinom, s ktorým sa zoznámil pri svojej prvej ceste na Slovensko a ktorý sa stal jeho celoživotným spolupracovníkom, priateľom, financoval vydania jeho alebo spoločných diel. V ich spoluautorskej práci Descriptiones et icones plantarum rariorum Hungariae (1802 – 1812) uverejnili 280 kolorovaných medirytín a 80 nových taxónov s autorským označením Waldst. et Kit. Keďže toto dielo nebolo dokončené, opisy ďalších rastlín, ktoré objavil Kitaibel, zverejnili v prácach iní botanici, ako K. L. Willdenow (1798 – 1810), A. Kanitz (1862 – 1863, 1863), J. Schultes (1814). Opísal 275 nových taxónov rastlín, napr. Achillea setacea Walds. et Kit., Seseli rigidum Waldst. et Kit., Viola declinata Waldst. et Kit., Glechoma hirsuta Waldst. et Kit a i. Zo svojich ciest si písal denníky, ktoré zostali v rukopisoch a sú významným zdrojom informácií o navštívených lokalitách. Časť informácií zo zápisníkov sprístupnil A. Kanitz (1862 – 1863, práca má XIX kapitol, Slovenska sa týka V. kapitola Iter arvense anno 1804 susceptum) a E. Gombocz (1945 – 1946), preto sú pomerne dobre zaznamenané jeho návštevy a výskumy na Slovensku. Spolupracoval s mnohými európskymi renomovanými botanikmi, zo Slovenska najmä s T. Maukschom, S. Genersichom, A. Rochelom, J. N. Schwarzmannom. V súčasnosti sa vo flóre Slovenska eviduje 112 taxónov, ktoré opísal a pomenoval Kitaibel, prevažne s Waldsteinom; priamo zo Slovenska sú to opisy taxónov Hieracium ramosum Waldst. et Kit. (zo Spiša), Dianthus nitidus Waldst. et Kit. (z Choča), Centaurea mollis Waldst. et Kit. (Zvolenská, Liptovská a Spišská župa), Senecio umbrosus Waldst. et Kit. (z Lúčok), Saxifraga hieraciifolia Waldst. et Kit. ex Willd. (z Tatier, z Roháča), Cochlearia macrocarpa Waldst. et Kit. ex Willd. [z východného Slovenska; akceptované meno Armoracia macrocarpa (Waldst. et Kit. ex Willd.) Baumg.], Gypsophila arenaria Waldst. et Kit. (z viacerých lokalít, vrátane Hontu) a i. Všestranný bádateľ, zaujímal sa aj o zoológiu (opísal niekoľko nových druhov), baníctvo, národopis, ľudové názvy rastlín, miešanie farieb, výrobu cukru (z repy, kukurice, hrozna), poznal a využíval chlórové vápno, hydrogénferokyanid, soli mastných kyselín, skonštruoval vákuum destilačného prístroja, preskúmal viac ako 150 minerálnych prameňov Slovenska z hľadiska chemického a medicínskeho, prvý odborne opísal zemetrasenie. Objavil prvok telúr, ale bez vedeckého pomenovania a opisu, preto sa autorstvo pripisuje H. M. Klaprothovi.

Použitá literatúra

Andrássy, P., 2001: Kitaibel Pál élétúja. In: Tóthné, B. E., Baranec, T. (eds.), Kitaibelove botanické dni 2001 – Kitaibel napok 2001. „Ochrana biodiverzity Karpatsko-panónskej flóry in situ“ – „A Kárpat-medence flórájának megőrzése ex situ“. Budapest. Baranec, T., 2001: Kitaibelove taxóny vo flóre Slovenska, p. 5 – 9. In: Tóthné, B. E., Baranec, T. (eds.): Kitaibelove botanické dni 2001 – Kitaibel napok 2001. „Ochrana biodiverzity Karpatskopanónskej flóry in situ“ – „A Kárpat-medence flórájának megőrzése ex situ“. Budapest. Bohuš, I., 1976: Dejiny botanického výskumu vo Vysokých Tatrách pred Göranom Wahlenbergom (1813). Zborn. Prác Tatransk. Nár. Parku, 18, p. 142 – 175. Futák, J., Domin, K., 1960: Bibliografia k flóre ČSR do r. 1952. Bratislava. Gombocz, E., 1936: A magyar botanika története. A magyar flóra kutatói, p. 254 – 354. Budapest. Gombocz, E., 1945 – 1946: Diaria itinerum Pauli Kitaibelii. Budapest. Hrabovec, I., Rebro, A., 1979: Pavol Kitaibel a Slovensko. Balneol. Obzor, p. 7 – 19. Hrabovec, I., 1990: Z dejín botaniky a zoológie na Slovensku do polovice 19. storočia, p. 55 – 60. Bratislava. Hrabovec, I., 1988: Pavol Kitaibel, p. 159 – 164, 918. In: Tibenský, J. et al.: Priekopníci vedy a techniky na Slovensku, 2. Bratislava. Chrtek, J., Skočdopolová, B., 1982: Waldstein’s Collection in herbarium of the National museum in Prague. Sborn. Nár. Muz., ser. B, 38/4, p. 201 – 238. Jávorka, S., 1926 – 1936: Kitaibel herbáriuma I. – V. Ann. Mus. Natl. Hung., 24, 1926, p. 425 – 585; 26, 1929, p. 97 – 210; 28, 1934, p. 147 – 196; 29, 1935, p. 55 – 102; 30, 1936, p. 7 – 118. Jávorka, S. 1945: Pteridophyta Herbarii Kitaibeliani. (Fasc. LX). Ann. Mus. Natl. Hung., 38, p. 85 – 97. Jávorka, S., 1957: Kitaibel Pál. Budapest. Kanitz, A., 1862 – 1863: Reliquiae Kitaibelianae partim nunc primum publicatae ex manuscriptis Musei Nationalis Hungarici. Verh. Zool.-Bot. Ges. Wien, 12, p. 589 – 606; 13, p. 92 – 107, 107 – 118, 505 – 506, 506 – 519, 533 – 543, 543 – 554. (Slovenska sa týka kapitola V – Iter arvense, 13, p. 92 – 107.) Kanitz, A., 1863: Pauli Kitaibelii Additamenta ad Floram Hungaricam. Linnaea, 32, p. 305 – 642. Kanitz, A., 1865: Versuch einer Geschichte der ungarischen Botanik, p. 82 – 129. Halle. Molnár, V. A., 2007: Kitaibel Pál élete és öröksége. Biatorbágy. Rajczy, K., Buczkó, K. (eds.), 1995: 125 years of the Botanical Departmet of the Hungarian Natural History Museum, p. 18, 19, 21, 35, 60, 61. Budapest. Szepesfalvy, J., 1943: Kitaibel Pál (1757 – 1817) növénygyűjteményének mohái. Ann. Hist.-Nat. Mus. Natl. Hung, Bot., 36, p. 25 – 72. Timkó, G., 1943: Kitaibel Pál (1757 – 1817) herbariumának zuzmói. Lichenes herbarii prof. P. Kitaibel (1757 – 1817). Ann. Hist.-Nat. Mus. Natl. Hung., Bot., 36, p. 73 – 81. (sic!) Tuzson, J., 1918: Kitaibel Pál emlékezete. Magyar. Tudom. Akad. Elhunit Tagjai Fölött Tartot Emlékbeszédek, 17/20, p. 1 – 64. ES 3, p. 71; MÉL 1, p. 931 – 932; SBS 3, p. 87; Szinnyei 6, p. 443 – 448; Stafleu, Cowan, 1979, 2, p. 555 – 556; Tibenský et al., 1976, p. 323 – 324.

Spracoval(-a):

M. Vozárová