Osobnosti botaniky na Slovensku

Obrazový materiál

Kocian, 2000, viac fotografií; archív rodiny.

Štúdium

1914 – 1918 učiteľský ústav v Spišskej Novej Vsi, 1923 nostrifikácia maďarského učiteľského diplomu v Prešove, 1924 – 1928 diaľkovo prírodopis, fyzika, chémia, kreslenie (pre druhý stupeň) na učiteľskom ústave v Prešove, 1952 – 1959 diaľkovo biológia, geológia, zemepis na PríF UK v Bratislave.

Pôsobenie po ukončení štúdií

Od 1918 škola pre záložných dôstojníkov vo Vespréme a taliansky front, 1918 – 1923 (1920 – 1921 prerušenie vojenskou službou) učiteľ na ľudovej škole v Zuberci, 1923 – 1926 Spišskej Teplici, 1926 – 1927 na meštianske škole v Jelšave, 1927 – 1933 Dolnom Kubíne, 1933 – 1939 riaditeľ meštianskej školy v Námestove, 1939 – 1942 profesor prírodopisu na gymnáziách v Martine, 1942 – 1960 v Trstenej, 1949 – 1951 neplatený kustód zbierok múzea v Oravskom Podzámku, od 1960 na dôchodku, na dôchodku 1960 – 1962 odborný pracovník a kustód prírodovedných zbierok v Oravskom múzeu v Oravskom Podzámku.

Bibliografia

Futák, Domin, 1960, p. 327; Kocian, 2000, p. 42 – 46 (väčšina prác nebotanických).

Najvýznamnejšie publikácie

Kocian, A., 1940: Botanická záhrada v Turč. Sv. Martine. Krásy Slov., 18 (1939 – 1940), p. 129 – 136.

Herbár a iné typy zbierok

Herbárové zbery v Podtatranskom múzeu v Poprade (POP), asi 100 položiek na PřF UK v Prahe (PRC). V Oravskom múzeu v Oravskom Podzámku sa herbárové položky nezachovali.

Knižnica a iné archívne materiály

Materiály v archíve rodiny Kocianovej.

Členstvo vo vedeckých spolkoch a spoločnostiach

Karpatský spolok (1922); Československá botanická spoločnosť (1962); Slovenská botanická spoločnosť pri SAV, zaslúžilý člen (1976); Slovenská zoologická spoločnosť; SZOPK, čestný člen; Klub československých turistov, neskôr Klub slovenských turistov a lyžiarov.

Osvetová práca

Dobrovoľný ochranca prírody a okresný konzervátor.

Vyzdvihnutie prínosu pre botaniku (najmä pre Slovensko) a ďalšie doplňujúce a zaujímavé informácie o osobnosti

Okrem učiteľskej služby sa venoval zoológii, múzejníctvu, ochrane prírody a turizmu, menej botanike (najmä floristike) a okrajovo aj archeológii a meteorologickým pozorovaniam. Počas pôsobenia v Zuberci robil zoologické a botanické výskumy v blízkych Roháčoch a založil si herbár (spočiatku len 43 položiek). V Spišskej Teplici začal spolupracovať (1924) s J. Nyárádym, ktorého pozvalo predstavenstvo Karpatského spolku, aby dal do poriadku botanické zbery Karpatského múzea v Poprade. Okrem spoločného usporiadania herbára spolku zhotovili aj nový herbár (963 položiek) z rastlín nazbieraných v Tatrách a vo Veľkej Fatre, čo spolu so starým herbárom bolo 3 359 položiek (každá položka bola označená „Ex Herbario Musei Carpatici Popradiensis“), pred múzeom v Poprade urobili dve alpíniá s horskou kvetenou. Neskôr, počas pôsobenia v Dolnom Kubíne, spolupracoval s Botanickým ústavom UK v Prahe, pre ktorý zbieral rastliny – z Choča 66 druhov rastlín (1926), z Rozsutca 33 druhov (1930), zbieral aj v Roháčoch. Z poverenia Muzeálnej slovenskej spoločnosti (1942) robil prírodovedný výskum v oblasti hornej Oravy (Bobrov), kde sa začali prípravné stavebné práce na vybudovanie Oravskej priehrady. Venoval sa hlavne zoologickému výskumu, z botaniky zapisoval ľudové mená rastlín (väčšinou liečivých rastlín). Pri budovaní novej expozície Oravského múzea (1968) pomáhal získavať nielen zoologický materiál, ale zbieral aj rastliny. Botanická zbierka múzea mala v tom čase 849 položiek. Vypracoval stanoviská k vyhláseniu viacerých chránených území na Orave, napríklad Babia hora (1949), Klinské rašelinisko (1953), Medzi Bory (1955), chránené územia v Roháčoch (1951), autor príručky o Orave (1933). Syn významného lesníka, zoológa a preparátora Antona Kocya na sen.

Použitá literatúra

A. Š. [Štollmann, A.], 1961: Anton Kocian – šesťdesiatnikom! Vlastiv. Sborn. Považia, 4, p. 171. Brtek, Ľ., 1975: Profesor Anton Kocian sa dožíva 75 rokov. Biológia (Bratislava), 30, p. 396 – 397. Futák, J., Domin, K., 1960: Bibliografia k flóre ČSR do r. 1952. Bratislava. Kocian, Ľ., 2000: Životopis Antona Kociana. p. 6 – 50. (Autori príspevkov Kocian, Ľ., Ferjancová- Masárová, Z., Stollmann, A., Karaska, D., Galvánek, J., Kocian, J., Habovštiak, A., Štepita, J., Malinčík, J., Habovštiak, J.) In: Anton Kocian pedagóg, prírodovedec, múzejník (Príspevky zo seminára, ktorý sa konal 16. 10. 2000 v Dolnom Kubíne, pri príležitosti 100. výročia narodenia). Zborn. Orav. Múz. (2000), 17, p. 1 – 103. Stockmann, V., 2009: Kto je kto v ochrane prírody Slovenska, p. 106. Bratislava. SBS 3, p. 126 – 127.

Spracoval(-a):

Ľ. Kocian (syn)