Osobnosti botaniky na Slovensku

Obrazový materiál

Heimerl, 1886, príloha; Fischer, 1907, príloha.

Štúdium

Gymnázium v Salzburgu, filozofia na univerzite v Grazi, medicína a veterinárna medicína na univerzite vo Viedni, doktor filozofie, 1850 doktor medicíny, 1852 magister veterinárnej medicíny.

Pôsobenie po ukončení štúdií

Veterinárny ústav vo Viedni, 1852 – 1861 profesor prírodopisu na vyššej reálke a gymnáziu v Bratislave, 1861 – 1895 profesor botaniky a zoológie na Polytechnickom inštitúte vo Viedni, 1880 rektor, 1861 profesor, 1897 – 1902 na dôchodku (v Bratislave), 1902 – 1905 vo (Viedni).

Bibliografia

Heimerl, 1886, p. 9 – 11; Futák, Domin, 1960, p. 334 – 335.

Najvýznamnejšie publikácie

Kornhuber, A., 1854: Die Umbellifern des Vegetationsgebietes von Presburg. Programm d. Realschule Pressburg 1853 – 1854, p. 22 – 44. (Separát, p. 1 – 22.) Kornhuber, A., 1855: Uebersicht der phanerogamen Pflanzen in der Presburger Flora. Programm d. Realschule Pressburg 1854 – 1855, p. 61 – 98. Kornhuber, A., 1899: Der Thebener Kobel. Ein Beitrag zu seiner Naturgeschichte. Verh. Vereins Natur-Heilk. Presburg, 10 (1897 – 1898), p. 57 – 97.

Herbár a iné typy zbierok

V herbári PríF UK v Bratislave (SLO) menšia zbierka jeho zberov lišajníkov; vyvíjal aj inú zberateľskú činnosť – na študijných cestách zbieral skameneliny a minerály, ktorými obohatil fondy múzea Bratislavského prírodovedného spolku.

Pôsobenie a pobyty v zahraničí

Študij né cesty: Predná Ázia, Nórsko, Korzika.

Členstvo vo vedeckých spolkoch a spoločnostiach

Bratislavský prírodovedný spolok, iniciátor založenia, tajomník (1856 – 1861), čestný člen (1865); Zoologicko-botanická spoločnosť vo Viedni a i.

Členstvo v redakčných radách a iná edičná činnosť

Verhandlungen des Vereines für Natur- und Heilkunde zu Pressburg, redaktor (1859 – 1861, 1898 – 1902).

Čo je po ňom pomenované

Rubus bellardii var. kornhuberi Gáyer.

Vyzdvihnutie prínosu pre botaniku (najmä pre Slovensko) a ďalšie doplňujúce a zaujímavé informácie o osobnosti

Všestranný prírodovedec, skúmal najmä flóru okolia Bratislavy, publikoval aj práce zo zoológie (napr. ichtyológie), fyziky, geografie, geológie, mineralógie, meteorológie, paleontológie a medicíny. Spracoval geologické pomery Nitrianskej a Bratislavskej župy, uverejnil ich geologické mapy, zúčastnil sa na geologickom výskume a mapovaní Slovenska, usporiadanom Ríšskym geologickým ústavom vo Viedni, skúmal ryby v Dunaji a vo Váhu, vypracoval prehľad uhorskej avifauny. Podnietil prírodovedný výskum Bratislavy a okolia, v 1898 – 1902 po návrate do Bratislavy oživil činnosť Bratislavského lekársko-prírodovedného spolku, spolok podporoval aj finančne. Spolupracoval s mnohými prírodovedcami, osobitne s J. Ľ. Holubym.

Použitá literatúra

Bokesová-Uherová, M., 1958: Bratislavský lekársko-prírodovedný spolok (1856 – 1945). Biol. Práce Slov. Akad. Vied, 4/3, p. 1 – 76. Bokesová-Uherová, M., 1988: Andrej Kornhuber, p. 464 – 467, 937. In: Tibenský, J. et al.: Priekopníci vedy a techniky na Slovensku, 2. Bratislava. Fischer, J., 1907: A pozsonyi orvos-természettudományi egysület története 1865 – 1906, p. 1 – 74. In: Fischer, J., Ortvay, T., Polikeit, K. (eds.): 1856 –1906 Emlékü. Pozsony. Futák, J., Domin, K., 1960: Bibliografia k flóre ČSR do r. 1952. Bratislava. Heimerl, A., 1886: Andreas Kornhuber. Oesterr. Bot. Z., 36, p. 1 – 11. Hensel, K., 1987: Andrej Kornhuber. Veda Technika v Dejinách Slov., 3, p. 49 – 54. Jurkovič, M., 1972: Z dejín prírodovedného múzejníctva na Slovensku, I. časť. Múzeum, 17/1, p. 92. Ortvay, T., 1906: Dr. Kornhuber András született 1824, augusztus 2–ikán Kematenben, meghal 1905, ápr. 21–ikén Bécsben. Verh. Vereins Natur- Heilk. Presburg, 17 (26) (1905), p. 1 – 17. Peciar, V., 1979: Stručný prehľad dejín bryologického výskumu Slovenska od najstarších čias až podnes. Biológia (Bratislava), 34, p. 75 – 82. ES 3, p. 168; SBS 3, p. 182 – 183; Szinnyei 6, p. 1040 – 1042; Stafleu, Cowan, 1979, 2, p. 650 – 651.

Spracoval(-a):

M. Vozárová