Osobnosti botaniky na Slovensku

Obrazový materiál

Archív Múzea A. Sládkoviča-LDM v Krupine.

Štúdium

Mestská škola v Krupine, vyučený súkenník.

Pôsobenie po ukončení štúdií

Súkenník, krajčír širíc a huní v Hornom Badíne, od 1866 – 1873 učiteľ v Uňatíne, od 1873 Krnišove, od 1875 v Horných Strhároch, od 1894 organista v Čabradi, 1894 – 1905 učiteľ v Šášovskom Podhradí a Močiari, od 1905 na dôchodku (v Krupine), na dôchodku 1905 – 1907 učil na lazoch v Suchých Lúkach.

Najvýznamnejšie publikácie

Luňáček, J., 1883: Skameneliny v Horných Strhároch. Obzor, 21/9. Luňáček, J., 1893: Moje výlety do prírody a výskumy v chotári horno-strhárskom a v okolí. Tovaryšstvo, 1, p. 254 – 268.

Herbár a iné typy zbierok

Časť fytopaleontologických nálezov pravdepodobne v zbierke J. Pantocseka v Maďarskom prírodovednom múzeu v Budapešti. Časť mineralogických, petrografických a paleontologických zbie rok predal Národnému múzeu v Prahe, ale aj vymenil za trilobity a iné české prvohorné fosílie.

Knižnica a iné archívne materiály

Vytvoril pomerne bohatú odbornú knižnicu. Korešpondencia s A. Kmeťom v archíve SNM-EM v Martine, iné v ALU SNK v Martine.

Členstvo vo vedeckých spolkoch a spoločnostiach

Uhorská prírodovedná spoločnosť v Budapešti (1884); Uhorská geologická spoločnosť v Budapešti, dopisujúci člen (1888); Ríšsky geologický ústav vo Viedni, dopisujúci člen (1884).

Osvetová práca

Zbierky vystavoval na stoličnej školskej výstave v obci Balássgyarmat a v Lučenci.

Pamätníky, pamätné izby, busty, medaily, poštové známky a iné informácie o oceneniach a poctách

Meno na pamätnej tabuli významných osobností Krupiny na budove Múzea A. Sládkoviča v Krupine; pamätná tabuľa v Šášovskom Podhradí v Horných Strhároch (2008, na priečelí pamätnej izby Združenia na záchranu hradu Šášov).

Čo je po ňom pomenované

J. Pantocsek pomenoval jeho menom 8 fosílií.

Vyzdvihnutie prínosu pre botaniku (najmä pre Slovensko) a ďalšie doplňujúce a zaujímavé informácie o osobnosti

Na podnet A. Kmeťa začal študovať geológiu a paleontológiu. Systematicky skúmal neogénnu sedimentárnu výplň Juhoslovenskej panvy, objavil veľa skamenelín lastúrnikov, zuby žralokov a iné fosílie. Nálezy pravidelne posielal Uhorskej prírodovednej spoločnosti a Uhorskej geologickej spoločnosti do Budapešti a Ríšskemu geologickému ústavu do Viedne. Úzko spolupracoval aj s G. Zechenterom, D. Štúrom, A. Fričom a ďalšími významnými geológmi. V rámci dlhoročnej spolupráce s J. Pantočekom vyhľadával a preparoval fosílne mikroorganizmy, zbieral pre neho materiály rozsievok zo skupiny Diatomae, čím významne prispel do jeho monografie o tejto skupine organizmov aj do jeho zbierky preparátov a zaradil sa medzi zakladateľov mikropaleontológie. Zbieral ľudové, vlastenecké a náboženské piesne, vydal zbierku Štyri ľudové piesne.

Použitá literatúra

Ďuriška, Z., 2007: Národný cintorín v Martine. Pomníky a osobnosti. Martin. Fraňo, J., 1966: Jozef Luňáček. Bratislava. Janšák, Š., 1972: Posledný suplikant. Bratislava. Janšák, Š., 1986: Brány do dávnoveku. Bratislava Herčko, I., 1988: Jozef Luňáček, p. 879 – 881, 964. In: Tibenský, J. et al.: Priekopníci vedy a techniky na Slovensku, 2. Bratislava. -nk-, 1967: Doc. Jozef Fraňo: Jozef Luňáček, vydalo Vydavateľstvo slovenského fondu výtvarných umení v Bratislave pre Vlastivedné múzeum vo Zvolene ako záujmový náklad (roku 1966). Múzeum, 12, 1967, 1, p. 62 – 63. (tz), 1986: Priekopník geologicko-paleontologického výskumu. Techn. Noviny, 34/, 41, p. 2. ES 3, p. 431; SBS 3, p. 442; http://www.hradsasov.pum.sk/ostatne/jozef_lunacek.html

Spracoval(-a):

M. Vozárová (údajmi prispel M. Lukáč)