Sándor Mágocsy-Dietz
(do 1887 Sándor Dietz)* 7. 12. 1855 Užhorod (Ukrajina)
✝ 27. 2. 1945 Budapešť (Maďarsko), pochovaný na cintoríne Farkasréti.
Obrazový materiál
Jávorka, 1954, sine p.; archív Maďarského národného múzea v Budapešti.
Štúdium
1866 – 1874 stredná škola v Prešove, 1875 – 1879 univerzita v Budapešti, 1880 absolvoval ako stredoškolský učiteľ, 1883 doktor filozofie (univerzita Budapešť).
Pôsobenie po ukončení štúdií
1879 – 1880 asistent na Katedre botaniky a pestovania lesov Banskej a lesníckej akadémie v Banskej Štiavnici, 1880 – 1888 asistent v botanickom oddelení univerzity v Budapešti, 1888 – 1892 učiteľ na strednej dievčenskej škole v Budapešti, 1893 – 1897 učiteľ na inej strednej škole v Budapešti, 1889 docent (rastlinná biológia, mykológia, univerzita Budapešť), od 1928 na dôchodku.
Bibliografia
Futák, Domin, 1960, p. 374; rukopis kompletnej bibliografie v archíve Maďarského prírodovedného múzea v Budapešti.
Najvýznamnejšie publikácie
Dietz, S., 1882: Botanikai kirándulás a Vihorlat-hegycsoportba. Magyarorsz. Kárpát-Egyl. Évk., 9, p. 136 – 160; Ein botanischer Ausflug auf den Vihorlat. Jahrb. Ung. Karpathen-Vereines, 9, p. 161 –187. Fekete, L., Mágocsy-Dietz, S., Rejtő, A., 1891: Erdészeti növénytan, 1. Budapest. Fekete, L., Mágocsy-Dietz, S., 1896: Erdészeti növénytan, 2. Budapest. Mágocsy-Dietz, S., 1935: A fákra települt növények hazánkban. Die auf Bäumen sich ansiedelnden Pflanzen. Bot. Közlem., 32, p. 92 – 96.
Herbár a iné typy zbierok
Herbár v Maďarskom prírodovednom múzeu v Budapešti (BP).
Knižnica a iné archívne materiály
Materiály v archíve Maďarského prírodovedného múzea v Budapešti.
Pôsobenie a pobyty v zahraničí
Študij né pobyty: Nemecko a Švajčiarsko (1886 – 1887); Francúzsko a Taliansko (1895); medzinárodné botanické kongresy Rakúsko (1905, Viedeň); Belgicko (1910, Brusel); Rakúsko (1927, Viedeň).
Členstvo v redakčných radách a iná edičná činnosť
Botanikai Közlemények, editor (1913 – 1920).
Pamätníky, pamätné izby, busty, medaily, poštové známky a iné informácie o oceneniach a poctách
Uhorská akadémia vied, člen korešpondent (1897).
Čo je po ňom pomenované
Hieracium mágocsyanum Jáv., Centaurea ×mágocsyana J. Wagner (C. banatica × C. indurata), C. magocsyaniformis Nyár., Rhinanthus ×magocsyanus Soó (R. pulcher × R. serotinus), Sorbus mágocsyana Kárpáti (taxón opísaný z Podskalky vo Vihorlate).
Vyzdvihnutie prínosu pre botaniku (najmä pre Slovensko) a ďalšie doplňujúce a zaujímavé informácie o osobnosti
Venoval sa najmä flóre súčasného Maďarska, ale publikoval aj botanické údaje zo stredného a východného Slovenska (najmä zo Spiša, Vihorlatu a Tatier), písal o botanickej záhrade v Banskej Štiavnici a o niektorých botanikoch (F. Hazslinszky, P. Kitaibel). Autor vyše 360 prác.
Použitá literatúra
Futák, J., Domin, K., 1960: Bibliografia k flóre ČSR do r. 1952. Bratislava. Jávorka, S., 1954: Mágocsy-Dietz Sándor emlékezete. 1885 – 1945. Bot. Közlem., 45, p. 171 – 173. Stafleu, Cowan, 1981, 3, p. 248.
Spracoval(-a):
L. Somlyay
