Osobnosti botaniky na Slovensku

Štúdium

Gymnázium v Kežmarku, Sárospataku, 1772 – 1775 (staršie údaje 1773) teológia na univerzite v Lipsku.

Pôsobenie po ukončení štúdií

Po ukončení strednej školy učiteľ v Sárospataku a Prešove, od 1775 pomocný kazateľ, od 1776 konrektor (subrektor) v ev. lýceu v Kežmarku, 1784 – 1786 farár v Bardejove, od 1786 kňaz vo Veľkom Slavkove, od 1820 obchodník s vínom a tabakom v Kežmarku.

Bibliografia

Tibenský et al., 1976, p. 437 – 438.

Najvýznamnejšie publikácie

Mauksch, T., 1794 – 1795: Über die Witterung in der Zips, besonders unter dem karpathischen Alpen. Magazin für Kunst und Literatur, 1794, p. 41 – 66; 1795, p. 88 – 114, 199 – 228. (Knižne Viedeň 1798.) Mauksch, T., 1820: Ueber die Alpen-Winde in der Zips in Oberungarn und deren Ursache Hesperus, 26, p. 49 – 112. Mauksch, T., 1834: Verzeichniss und Beschreibung der karpathischen Blätterschwämme (Agarici) im Zipser Comitat in Ungarn. Isis, p. 656 – 664. (Vydal Karol Rumy.)

Herbár a iné typy zbierok

Zostavil bohatý herbár z územia piša, najmä Tatier, herbárové položky v Maďarskom prírodovednom múzeu v Budapešti (BP) v herbárovej kolekcii P. Kitaibela.

Knižnica a iné archívne materiály

Mauksch, T., sine anno: Wegweiser durch die Zipser karpathischen Alpen, oder Beobachtungen und Erfahrungen in der Zipser karpathischen Alpen, angestellt von Thomas Mauksch. Rukopis pripravil do tlače K. Rumy, ale vytlačený nebol, s jeho pozostalosťou sa dostal do Uhorskej akadémie vied v Budapešti – v práci uvádza vyše 1 500 druhov rastlín. Viacero ďalších botanických rukopisov sa zachovalo v pozostalosti P. Kitaibela, ktorého Mauksch informoval o svojich pracovných výsledkoch; aj tie sú v Budapešti.

Pamätníky, pamätné izby, busty, medaily, poštové známky a iné informácie o oceneniach a poctách

Pamätná tabuľa v Kežmarku (2000, Hlavné námestie 33).

Čo je po ňom pomenované

Maukschtó (1882, Čierne pleso) a Maukschfal (1882, severovýchodná stena Slavkovského štítu), názvy sa neujali.

Vyzdvihnutie prínosu pre botaniku (najmä pre Slovensko) a ďalšie doplňujúce a zaujímavé informácie o osobnosti

Učiteľ, prírodovedec, skúmal prírodu Vysokých a Belianskych Tatier, priekopník tatranskej floristiky. Navštívil ho P. Kitaibel s grófom F. A. Waldsteinom (1795), G. Wahlenberg (1813); na exkurziách sprevádzal aj anglického lekára a prírodovedca R. Townsona. Vybudoval alpínum vo Veľkom Slavkove a v Kežmarku, do zbierky univerzitnej botanickej záhrady v Budapešti posielal rastliny zo svojho okolia. Rastliny posielal aj P. Kitaibelovi a J. A. Schultesovi. Údaje z jeho viacerých rukopisných prác (napr. z rukopisného súpisu kveteny Spiša) alebo herbárových dokladov použil vo svojich dielach P. Kitaibel, prípadne sa spomínajú v práci J. A. Schultesa (Österreichs Flora 1814). Jeden z priekopníkov regionálnej meteorológie a klimatológie, venoval sa aj mineralógii a regionálnej histórii.

Použitá literatúra

Anonymus, 1811: Thomas Mauksch. Ann. Liter. Kunst Oest., 3, p. 372 – 373. Anonymus, 1832: Mauks Tamás emlékezete. Társalkodó, Helmeczy, 1, p. 74. Baráthová, N., 1997: Maukš (Maugsch) Tomáš, p. 28. In: Uhorskai, P., Tkáčiková, E. (eds.) et al.: Evanjelici v dejinách slovenskej kultúry, 2. Liptovský Mikuláš. Bohuš, I., 1976: Dejiny botanického výskumu vo Vysokých Tatrách pred Göranom Wahlenbergom (1813). Zborn. Prác Tatransk. Nár. Parku, 18, p. 142 – 175. Gombocz, E., 1936: A magyar botanika története. A magyar flóra kutatói, p. 356. Budapest. Hrabovec, I., 1986: Tomáš Mauksch, p. 336 – 337, 409. In: Tibenský, J. et al.: Priekopníci vedy a techniky na Slovensku, 1. Bratislava. Hrabovec, I., 1990: Z dejín botaniky a zoológie na Slovensku do polovice 19. storočia. p. 55, 56, 60 – 62, 88, 95, 105, 110, 118, 120. Bratislava. Kanitz, A., 1865: Versuch einer Geschichte der ungarischen Botanik, p. 133 – 135. Halle. Martinček, L., 1982: Zakladateľ tatranskej floristiky. Techn. Noviny, 30/16, p. 2. Radwańska-Paryska, Z., Paryski, W. H., 1995: Wielka Encyklopedia Tatrzańska, p. 732 – 733. Poronin. Weber, S., 1903: Thomas Mauksch. Jahrb. Ung. Karpathen-Vereins, 30, p. 40 – 70; Mauksch Támás. Magyarorsz. Kárpát-Egyl. Évk., 30, p. 35 – 63. ES 3, p. 523; SBS 4, p. 120 – 121; Tibenský et al., 1976, p. 437 – 438.

Spracoval(-a):

M. Vozárová