Osobnosti botaniky na Slovensku

Obrazový materiál

Portrét, olejomaľba, v múzeu v Revúcej (autor P. M. Bohúň okolo 1860); reprodukovaný vo viacerých prácach, napr. Jurkovič, 1942, p. 3; SBS 5, obrazová príloha; Hendrych, 1953, p. 369.

Štúdium

Ľudová škola a meštianska škola v Revúcej, gymnáziá v Levoči, Rožňave, maturita na ev. lýceu v Bratislave, medicína na univerzitách v Pešti, vo Viedni, 1844 doktor medicíny (univerzita Viedeň).

Pôsobenie po ukončení štúdií

1844 – 1845 lekár v Revúcej, 1845 – 1851 praktický lekár v Miškovci, 1851 – 1861 mestský lekár, neskôr banský lekár Rimavsko-muránskej železiarskej spoločnosti v Revúcej.

Bibliografia

Futák, Domin, 1960, p. 501; SBS 5, p. 71.

Najvýznamnejšie publikácie

Reusz, G., 1847: Négy kétes növény. Magyar Orv. Termész. Nagy Gyül. Tört. Vázl. Munk., 7, p. 199. Reuss, G., 1853: Května Slovenska čili Opis všech jevnosnubných na Slovensku divorastaucích a mnohých zahradních zrostlin podlé saustavy De Candolleo vy. S připojeným Zrostlinářským Názvoslovím, Slovníkem a Návodem k určitbě zrostlin podlé saustavy Linné-ovy vypracoval a vydal Dr. Gustáv Reuss. V B. Štávnici. Dr. G. R. [G. Reuss], 1854: Zrostlinářské hodiny. Nowý i Starý Wlastenský Kalendář a Slowenský Pozorník, Banská Bystrica, 10, p. 99 – 101.

Herbár a iné typy zbierok

Herbár je nezvestný, preto je nevyhnutné robiť novú typifikáciu ním opísaných taxónov. Pre taxón Pulsatilla slavica G. Reuss bol vybraný a publikovaný neofyt, ktorý je uložený v herbári Botanického ústavu SAV v Bratislave (SAV).

Knižnica a iné archívne materiály

Väčšia časť rukopisnej pozostalosti pôvodne v archíve Muzeálnej slovenskej spoločnosti v Martine, neskôr spolu s rukopisnou pozostalosťou ďalších členov rodiny Reussovcov sústredená v ALU SNK v Martine. Niektoré rukopisy v súkromnom majetku rodiny Bottovcov v Revúcej, viaceré sú nezvestné. Aj rukopisy beletristických diel v ALU SNK Martine. V rukopisnej podobe zostali 2 rozsiahle vlastivedné monografie Opis Městečka Velká Řevúca..., Opis Gemerské stolici...

Osvetová práca

Populárno-náučné články v Slovenských novinách a v Slovenskom pozorníku, národnobuditeľská činnosť celej rodiny Reussovcov zohrala významnú úlohu v období národného obrodenia na Slovensku.

Pamätníky, pamätné izby, busty, medaily, poštové známky a iné informácie o oceneniach a poctách

Pamätná tabuľa na starej budove ev. fary v Revúcej (1970), na priečelí Mestského domu v Revúcej (1981, autor L. Szekely); náhrobná tabuľa na rodinnom náhrobku Reussovcov (1988). Drevený lis, ktorý používal, na Správe Národného parku Muránska planina v Revúcej.

Čo je po ňom pomenované

Gentiana reusii Tocl [akceptované me no Gentianella amarella subsp. reussii (Tocl) Holub], Ranunculus reussii Májovský, nom. nudum, Rosa dumetorum var. reu ssii H. Braun, Rubus reusii Holuby, (taxóny vyžadujú ďalšie štúdium); časopis Reussia (vychádza na Slovensku od 2004); Cena Gustáva Reussa, udeľovaná za poviedku v odbore vedeckej fantastiky.

Vyzdvihnutie prínosu pre botaniku (najmä pre Slovensko) a ďalšie doplňujúce a zaujímavé informácie o osobnosti

Štúdiu rastlín sa venoval už ako študent, z Bratislavy podnikol aj viaceré exkurzie, napr. do Tatier a severomaďarského pohoria Mátra. Veľký vplyv na neho mali profesori na univerzite v Pešti J. Sadler, A. Rochel, vo Viedni Š. L. Endlicher. Popri lekárskom povolaní sa ďalej intenzívne venoval botanike, ale aj histórii, vlastivede a národopisu. Autor prvej súbornej kveteny Slovenska, kde uvádza vyše 2 000 taxónov rastlín; zároveň opísal 7 nových taxónov, medzi nimi aj endemit poniklec slovenský – Pulsatilla slavica G. Reuss a západokarpatský endemit Crocus discolor G. Reuss. V súčasnosti má táto práca mimoriadnu vedeckú a historickú hodnotu. Zaujímavé recenzie na Květenu Slovenska uverejnili v 1859 E. Purkyně a D. Štúr. Cenné je aj jeho priekopnícke úsilie o vytvorenie botanického názvoslovia a morfologickej terminológie v národnom jazyku. Jeho botanické názvoslovie, ktoré sa opieralo o názvoslovie české, sa však ujalo len čiastočne. Prevažná časť jeho diel má vlastivedný charakter so zameraním na región Gemera. Zbieral a zapisoval rozprávky, povesti, báje, niektoré z nich uverejnili P. Dobšinský a B. Němcová; lingvistické poznatky sústredil v nedokončenom rukopise Soustava reči slovanské (1860). Autor dejepisného románu Muránska Venuša (1982) a fantastického románu, popularizujúceho vtedajšie znalosti z astronómie Hvězdoveda čili Životopis Krutohlava, co na Zemi, okolo Měsíce a Slunce skousil, a co o Oběžnicech, Vlasaticech, Původu a Konci Světa znal Chýrečná rozmluva (1984, upravila V. Urbancová). Niektoré ním zozbierané archeologické pamiatky venoval Národnému múzeu v Prahe. Botanike sa venoval aj jeho brat Samuel.

Použitá literatúra

Anonymus, 1861: Dr. Gustav Reuss. Světozor, příloha ke Slovenským novinám ve Vídni, 2. apríla 1861, p. 241 – 242. Anonymus [Magic, D.], 1972: Botanik Gustáv Reuss – život a dielo. Biológia (Bratislava), 27, p. 311 – 320. Futák, J., Domin, K., 1960: Bibliografia k flóre ČSR do r. 1952. Bratislava. Gallo, J., 1969: Od rozprávok k národnej realite (Reussovci), p. 5 – 83. In: Bolfík, J. (red.): Literárne postavy Gemera, 1. Bratislava. Gočál, E., 1982: 120. výročie úmrtia dr. G. M. Reus sa. Živa, 30 (68), p. 22. Goliašová, K., 1985: Variabilita Pulsatilla slavica, P. grandis, P. subslavica a problém introgresívnej hybridizácie. Biol. Práce Slov. Akad. Vied, 31/5, p. 89 – 173. Gombocz, E., 1939: A Magyar növénytani irodalom bibliográfiája 1578 – 1900. Budapest. Hendrych, R., 1953: Kapitola z dějin slovenské botaniky. Preslia, 25, p. 368 – 373. Guttová, A., 2003: Lišajníky a machorasty v rukopisoch Gustáva Maurícia Reussa. Bull. Slov. Bot. Spoločn., 25, p. 31 – 37. Hrabovec, I., 1962: Význam G. Reussa a jeho diela v slovenskej botanike. Z Dejín Vied Techn. Slov., 1, p. 97 – 112. Hrabovec, I., 1988: Gustáv Reuss, p. 833 – 839, 961. In: Tibenský, J. et al.: Priekopníci vedy a techniky na Slovensku, 2. Bratislava. Hrabovec, I., 1988: MUDr. Gustáv Reuss, život a dielo. Obzor Gemera, 19, p. 147 – 149. Hrabovec, I., 1989: Galéria búst popredných botanikov na Slovensku. Gustáv Reuss. Jozef Ľudovít Holuby. Andrej Kmeť. Izabela Textorisová. Bull. Slov. Bot. Spoločn., 11, p. 74 – 78. Jurkovič, M., 1942: Dr. Gustáv Reuss. Slov. Lieč. Rastl., 2, p. 2 – 6. Jurkovič, M., 1976: Jubileá botanikov na Slovensku r. 1976. Biológia (Bratislava), 31, p. 801 – 805. Kliment, J.,1990: Z rukopisnej pozostalosti Gustáva M. Reussa. Obzor Gemera, 21, p. 74 – 80. Kochjarová, J., Kliment, J., 1988: Rukopisné práce dr. Gustáva Reussa. Obzor Gemera, 19, p. 153 – 158. Kochjarová, J., Kliment, J., 2002: Údaje o rozšírení papraďorastov a semenných rastlín na území Gemera-Malohontu v prácach Gustáva Reussa. Výskum a ochrana prírody Muránskej planiny, 3, p. 79 – 113. Magic, D., 1972: Z málo známeho rukopisu Gustáva Reussa. Biológia (Bratislava), 27, p. 87 – 92. Magic, D., 1990: Rastlinstvo, p. 353 – 446. In: Bolfík, J. (ed.): Gemer-Malohont, 1. Príroda. Martin. Okáli, I., 1978: Slávni biológovia. Bratislava. Ormis, S., 1861: Životopis dr. Gustáva Reussa. Sokol, 2/8, p. 57 – 59. Schidlay, E., 1954: Dr. Gustáv Reuss – autor prvej „Kveteny lovenska”. Naša Veda, 7, p. 200 – 207. Urbancová,V., 1976: Vlastivedné a národopisné dielo Gustáva Reussa. Gemer. Národopisné Štúdie, 2, p. 9 – 56. ES 5, p. 75; SBS 5, p. 71 – 72; Szinnyei 11, p. 818; Stafleu, Cowan, 1983, 4, p. 741.

Spracoval(-a):

J. Kochjarová, J. Kliment