Osobnosti botaniky na Slovensku

Osobnosti

Joannes Sambucus

(Ján, János; Pannonius Tyrnaviensis, Samboki, Zsámboky, Zsámbéky, Sambukus)

* 24. 6. (iné údaje 25. 7., 30. 7.) 1531 Trnava
✝ 13. 6. 1584 Viedeň (Rakúsko)

Obrazový materiál

Vantuch, 1975, p. 147; Švihran, Pöss, 2002, p. 10 – 11.

Štúdium

Základné vzdelanie v Trnave, neskôr na univerzite vo Viedni, 1542 imatrikulácia, 1542 latinčina, gréčtina u Ritthaymera vo Viedni, 1543 – 1545 štúdium u humanistu J. Cameraria v Lipsku, 1545 – 1547 filozofia a antické jazyky u F. Melanchtona vo Wittenbergu, 1545 imatrikulácia, 1548 – 1549 štúdium u P. Apiana a V. Amerbacha v Ingolstadte, 1549 – 1550 u J. Sturmu v Štrasburgu, 1551 – 1552 Paríž, 1552 na univerzite v Dôle v Burgunsku,1553 – 1557, 1559 – 1564 medicína na univerzite v Padove, Bologni, 1551 majster slobodných umení (Viedeň), 1555 licenciát lekárskych vied (Padova), 1557 doktor medicíny (univerzita Padova).

Pôsobenie po ukončení štúdií

Už počas štúdia v Padove a v Bologni učiteľ a vychovávateľ Juraja Bónu, 1555 – 1558 v službách Ferdinanda I. a Maximiliána II. vo Viedni, 1558 – 1559 prednášal klasické jazyky a filológiu na univerzitách v Bologni a Padove, 1561 – 1562 zberateľská a vydavateľská činnosť vo Francúzsku (v Paríži) a Taliansku, od 1564 cisársky historiograf Ferdinanda I. a jeho nástupcov Maximiliána II. a Rudolfa II., zároveň profesor na Lekárskej fakulte univerzity vo Viedni, lekárska prax vo Viedni.

Najvýznamnejšie publikácie

Sambucus, J., 1574: Pvb. Vegetii Viri Illustris Mulomedicina. Ex Trib. vetustiss. Codd. Varietate adiecta: unde infiniti leciaddi et axpurgari a quouis poterunt, usu magno publico. Basileae.

Knižnica a iné archívne materiály

Na cestách po Európe cieľavedome kupoval knihy a rukopisy a mal pozoruhodnú, vo vtedajšom období pravdepodobne najväčšiu, súkromnú knižnicu v strednej Európe, v ktorej boli zastúpené všetky vedné odbory. Obsahovala okolo 3 100 zväzkov tlačených diel a vyše 600 vzácnych rukopisov z 10. – 16. storočia, jeden dokonca z 680 – 681. Ešte počas života bol nútený rukopisy a časť knižnice predať cisárskej dvornej knižnici vo Viedni, teraz sú v Národnej knižnici a v Rakúskom národnom archíve vo Viedni, v archívoch v Leidene, Groningene, Xantene, Paríži, Trinity College v Cambridgei, v univerzitnej knižnici v Budapešti. Archívne materiály aj v archívoch v Trnave, Bratislave, Bytči, Paríži, Viedni, Budapešti, Mníchove.

Pamätníky, pamätné izby, busty, medaily, poštové známky a iné informácie o oceneniach a poctách

Pamätná tabuľa na radnici v Trnave (2004), nástenná freska v aule univerzity v Padove (1574, autor viedenský sochár ? Horváth), titul cisársky dvorný radca (1558), Comes palatinus (1565).

Čo je po ňom pomenované

Sambucus L.; pomenovaná ulica J. Sambucusa v Trnave.

Vyzdvihnutie prínosu pre botaniku (najmä pre Slovensko) a ďalšie doplňujúce a zaujímavé informácie o osobnosti

Jeden z najvýznamnejších humanistov stredoveku. 20 rokov študoval, cestoval a zbieral materiál po Európe. Jeho tvorba zahŕňa 34 titulov, do tlače preložil, upravil 37 titulov. Spolupracoval s viacerými poprednými humanistami, najmä J. C. Cratom (osobný lekár Ferdinanda I. a Maximiliána II.), J. Camerariom, F. Orsinim (prefekt vatikánskej knižnice), P. Vettorim, botanikom C. Clusiom a i. Uznanie a obdiv si získal predovšetkým vydavateľskou činnosťou, najmä filozofických a prírodovedných diel. Svojou vydavateľskou činnosťou výrazne umožnil dostupnosť vydávaných diel širšej verejnosti, čím podporil rozvoj vedných disciplín, botaniku nevynímajúc. Preložil, upravil a vydal diela napríklad Platóna, Cicera, Horatia, Diogena, obrazy starých lekárov (Icones veterum aliquot ac recentium medicorum, 1574). Z odboru lekárstva a lekárnictva sa venoval vydávaniu diel Hippokrata a Dioscorida [Materia Medica (1598) obsahuje 124 vyobrazení rastlín]. Ako prvý v Uhorsku vydal zverolekársku knihu o liečbe kopytníkov s obrázkami rastlín (1574). Napísal oslavnú báseň na rodnú Trnavu a 2 latinské zbierky básní – Poemata (1555) a Emblemata (1564). So svojím rodiskom udržiaval intenzívne kontakty a k menu si pripisoval prívlastok Pannonius Tyrnaviensis.

Použitá literatúra

Janota, I., 1984: Polyhistor Ján Sambucus. Techn. Noviny, 32/25, p. 2. Kanitz, A., 1865: Versuch einer Geschichte der ungarischen Botanik, p. 23 – 24. Halle. Okáli, I., Podušelová, G., Vozárová, M. (eds.), 2004: Múzejníctvo a zberateľstvo na Slovensku. bibliografický slovník 1, p. 71 – 72. Bratislava. Švihran, L., Pöss, O., 2002: Majstri ducha. Bratislava. Vantuch, A., 1975: Ján Sambucus. Život a dielo renesančného umelca. Bratislava. Vantuch, A., 1986: Ján Sambucus, p. 50 – 54, 382. In: Tibenský, J. et al.: Priekopníci vedy a techniky na Slovensku, 1. Bratislava. Zrubec, L., 1991: Osobnosti našej minulosti od najstarších čias po 16. storočie, p. 158 – 160. Bratislava. ES 5, p. 193; MÉL 2, p. 1089; SBS 5, p. 174 – 175; Szinnyei 12, p. 108 – 112; Tibenský et al. 1976, p. 576 – 577; http://sk.wikipedia.org/wiki/Ján_Sambucus

Spracoval(-a):

M. Vozárová