Osobnosti botaniky na Slovensku

Obrazový materiál

Haubelt, 1986, príloha sine p.; on-line

Štúdium

Gymnáziá v Tridente, Halle, univerzita v Tridente, neskôr medicína na univerzite v Innsbrucku, 1743 doktor medicíny (univerzita Innsbruck).

Pôsobenie po ukončení štúdií

Od 1743 praktický lekár v Tridente a Benátkach 1751 – 1753 osobný lekár biskupa Leopolda III. v Sekove pri Grazi, 1754 – 1763 hlavný kamerálny lekár v Idrii (Korutánsko), 1763 – 1769 profesor na baníckej a hutníckej škole v Idrii, 1769 – 1779 profesor mineralógie, chémie a hutníctva na Banskej akadémii v Banskej Štiavnici, 1779 – 1788 profesor na univerzite v Padove.

Bibliografia

Tibenský et al., 1976, p. 577 – 579; SBS 5, p. 184; Stafleu, Cowan, 1985, p. 455 – 456.

Najvýznamnejšie publikácie

Scopoli, J. A., 1760: Flora Carniolica... Viennae. (2. vydanie 1772 Viennae). Scopoli, J. A., 1770: Fungi quidam rariores in Hungaria nunc detecti. In: Annus IV, Lipsiae. Scopoli, J. A., 1772: Plantae subterraneae descriptae et delineatae. Lipsiae. (Niektoré práce publikoval v rámci série Annus Historico naturalis I – IV (1769 – 1772, neskôr vyšli aj dodatky.)

Herbár a iné typy zbierok

Herbár Scopoli herbarium specimens v Linnaeam Herbarium v Londýne (LINN) a vo viacerých ďalších svetových herbároch; položky húb z Banskej Štiavnice a okolia v (LINN), múzeu v Berline-Dahleme (B).

Pamätníky, pamätné izby, busty, medaily, poštové známky a iné informácie o oceneniach a poctách

Vymenovaný za banského radcu.

Čo je po ňom pomenované

Scopolia Jacq.; Scrophularia scopolii Hoppe; Parascopolia Baillon; viacero druhov hmyzu, napr. Cerambyx scopoli Fuessly, Dorcadion scopoli (Herbst), Pedestredorcadion scopolii (Herbst); alkaloid scopolamín; pomenované ulice v Ľubľani a Padove; časopis Scopolia.

Vyzdvihnutie prínosu pre botaniku (najmä pre Slovensko) a ďalšie doplňujúce a zaujímavé informácie o osobnosti

Lekár a prírodovedec európskeho významu. Botanikou sa zaoberal už na univerzite v Innsbrucku, kde nadviazal kontakt aj s miestnymi bylinkármi a znalcami rastlín, najtvorivejšie obdobie však prežil (takmer 10 rokov) na akadémii v Banskej Štiavnici, kde sa dostal ako nástupca J. M. Jacquina a prednášal mineralógiu, chémiu, hutníctvo, lesnícku botaniku a zoológiu. Okrem pedagogických povinností sa plne venoval vedeckému bádaniu. V tom období napísal 9 kníh z rozličných odborov prírodných vied a hutníctva, dopracoval flóru Korutánska (Flora Carniolica..., 1772), v ktorej opísal viacero nových rodov, napr. Sesleria Scop., Tetragonolobus Scop. a druhov, napr. Tilia platyphyllos Scop.).Ťažko si zvykal na Linného systém (pokladal ho za umelý), uprednostňoval práce J. P. Tourneforta a A. Hallera, sám sa pokúsil vytvoriť originálny korolisticko-fruktistický botanický systém. Botanické triedenia podrobil rozboru v práci Dubia botanica (1770). Zaoberal sa nielen vyššími rastlinami, ale aj hubami a práca Plantae subterraneae... (1772) je vôbec prvou štúdiou o poznávaní húb banských štôlní. Okrem botaniky sa venoval aj zoológii (najmä entomológii), intenzívne mineralógii (zakladateľ kryštalografie), chémii, uznávaný odborník v hutníctve, v Štiavnických Baniach zriadil chemické laboratórium. Spolupracoval aj s M. V. Lomonosovom. Napriek zákazu vykonával na Slovensku (v Banskej Štiavnici a v Kremnici ) príležitostne aj lekársku prax.

Použitá literatúra

Haubelt, J., 1964: Obrysy vědecké práce Giovanniho Antonia Scopoliho v Banskej Štiavnici. Z Dejín Vied Tech. Slov., 3, p. 115 – 132. Haubelt, J., 1986: Giovanni Antonio Scopoli, p. 274 – 280, 403 – 404. In: Tibenský, J. et al.: Priekopníci vedy a techniky na Slovensku, 1. Bratislava. Herčko, I., 1973: Pôsobenie Scopoliho v Banskej Štiavnici. Techn. Nov., 21/25, p. 2. Hrabovec, I., 1990: Z dejín botaniky a zoológie na Slovensku do polovice 19. storočia, p. 53 – 54. Bratislava. Kanitz, A., 1865: Versuch einer Geschichte der ungarischen Botanik, p. 51 – 52. Halle. Lizoň, P., Pišút, I., 1980: Začiatky mykológie a lichenológie na Slovensku. Vlastiv. Čas., 29, p. 137 – 138. Lizoň, P., 2006: Prehľad histórie mykológie na Slovensku 1. Sprav. Slov. Mykol. Spol., 33, p. 9 – 18. Okáli, I., Podušelová, G., Vozárová, M. (eds.), 2004: Múzejníctvo a zberateľstvo na Slovensku. bibliografický slovník, 1, p. 72. Bratislava. ES 5, p. 203 – 204; MÉL 2, p. 608; SBS 5, p. 184; Stafleu, Cowan, 1985, 5, p. 453 – 456; Tibenský et al., 1976, p. 577 – 579; http://sk.wikipedia.org/wiki/Giovanni_Antonio_Scopoli

Spracoval(-a):

I. Hrabovec