Osobnosti botaniky na Slovensku

Obrazový materiál

Stollmann, 2007, p. 46.

Štúdium

Základná škola a gymnázium (8-triedna reálka) v Banskej Bystrici, 1941 maturita, 1941 – 1946 prírodopis, zemepis na PríF SU v Bratislave, 1949 RNDr. (fyziológia rastlín).

Pôsobenie po ukončení štúdií

Počas štúdia demonštrátor a pomocná vedecká sila v Botanickom ústave SU v Bratislave, 1946 – 1951 Ústav fyziológie a biológie rastlín SU v Bratislave (asistent B. Němca, tretí pracovník novozaloženého ústavu), 1951 – 1969 prednosta botanickej záhrady – pobočky v Arboréte v Mlyňanoch, zároveň 1954 – 1959 prednášal anatómiu a fyziológiu rastlín na VŠP v Nitre, 1969 – 1986 pracovník Oddelenia biológie a šľachtenia lesných drevín VÚLH vo Zvolene, 1959 CSc., 1964 docent (VŠP Nitra), 1991 DrSc (23 rokov od odovzdania habilitačnej práce), od 1986 na dôchodku, na dôchodku od 1987 pracovník Ústavu ekológie lesa SAV vo Zvolene.

Bibliografia

Benčať, 1967, p. 314, 315, 318 – 319.

Najvýznamnejšie publikácie

Steinhübel, G., 1957: Arborétum Mlyňany v minulosti a dnes. Bratislava. Steinhübel, G., 1961 (2 práce): Zábranní činitelia pri reprodukcii ľaliovníka semenami zo Slovenska. K otázke tieňomilnosti cezmíny a vavrínovca. Biol. Práce Slov. Akad. Vied, 7/5, p. 1 – 87, 88 – 140. Steinhübel, G., 1967: Einführung in die ökologische Physiologie der Sempervirenz. Bratislava. Steinhübel, G., 1990: Slovenské parky a záhrady. Martin. Benčať, F., Nábělek, F., Steinhübel, G., 1956: Arborétum Mlyňany vždyzelený park. Martin.

Vyzdvihnutie prínosu pre botaniku (najmä pre Slovensko) a ďalšie doplňujúce a zaujímavé informácie o osobnosti

Jeden z prvých slovenských botanikov v odbore všeobecná botanika, fyziológia rastlín a ekologická fyziológia, na Ústave fyziológie a biológie rastlín SU viedol mikroskopické cvičenia, neskôr aj prednášky z fyziológie rastlín. Študoval biologické, mechanické a chemické zábrany klíčenia semien, pôsobenie pevných znečistenín ovzdušia na fyziologické funkcie listu, študoval fyziologické aspekty sempervirencie a aklimatizácie vždyzelených drevín. Autor 5 knižných publikácií, asi 130 odborných a asi 100 popularizačných článkov a okolo 50 záverečných správ. Svoje skúsenosti a lásku k mlyňanskému arborétu zhrnul v historicko-odbornej publikácii Arborétum Mlyňany v minulosti a dnes (1957). Rád kreslil a maľoval.

Použitá literatúra

Benčať, F., 1967: Bibliografia prác pracovníkov Arboréta Mlyňany od jeho začlenenia do SAV (od r. 1953). Biológia (Bratislava), 22, p. 314 – 320. Kozinka, V., 1973: RNDr. Gejza Steinhübel päťdesiatročný. Biológia (Bratislava), 28, p. 83 – 84. Kozinka, V., 2003: Docent RNDr. Gejza Steinhübel, DrSc., jubiluje. Bull. Slov. Bot. Spoločn., 25, p. 258. Kozinka, V., 2005: Doc. RNDr. Gejza Steinhübel, DrSc., už nie je medzi nami (1922 – 2004). Bull. Slov. Bot. Spoločn., 27, p. 235. Repka, J., 1983: K šesťdesiatke Doc. RNDr. Gejzu Steinhübela, CSc. Biológia (Bratislava), 38, p. 81 – 82. Stollmann, A., 2007: Doc. RNDr. Gejza Steinhübel, DrSc. (1922 – 2004). Chrán. Územia Slov., No. 73, p. 46 – 47.

Spracoval(-a):

V. Kozinka (údajmi prispel I. Hrabovec)