Osobnosti botaniky na Slovensku

Obrazový materiál

ALU SNK v Martine; Magic, 1979, p. 198; Domin, 1930, frontispice (foto K. Domin); Kliment, 2005, p. 69; Petráš, 1972, p. 224, 225, 227 a i.

Štúdium

Ľudová škola v Chvaleticiach, v Ústí nad Orlicí, internátna škola v Hradci Královom, reálka v Čáslavi, učiteľská prípravka v ev. škole v Oberschützene, 1868 – 1869 prvé slovenské Patronátne ev. gymnázium v Revúcej, súčasne žiak učiteľského ústavu (tzv. učiteľského semeniska, ktoré bolo pri revúckom gymnáziu).

Pôsobenie po ukončení štúdií

Od 1869 pomocný učiteľ, zároveň obecný notár v Drienčanoch, 1871 učiteľ v Kyjaticiach (niekoľko týždňov), 1871 – 1873 pomocný učiteľ v Jelšave, 1873 – 1874 riadny učiteľ vo Vyšnej Slanej, 1874 – 1889 učiteľ v Lomničke (Malá Lomnica), neskôr v Lechnici, 1889 – 1898 učiteľ a pomocný ev. kňaz (levita), od 1894 aj poštár v Sublechnici (Červený Kláštor), 1898 – 1900 správca tlačiarne K. Salvu v Ružomberku, 1901 – 1908 učiteľ v Palúdzke, medzitým 1905 – 1906 (po požiari v Palúdzke) v Liptovskom Mikuláši, 31. 12. 1908 (na základe maďarizačného školského zákona) musel ukončiť učiteľskú činnosť, 1920 rehabilitovaný, formálne učiteľ v Rudne, 1909 – 1921 platený kustód v Národnom múzeu v Martine a tajomník Muzeálnej slovenskej spoločnosti v Martine, od 1921 na dôchodku (Tisovec).

Bibliografia

Futák, Domin, 1960, p. 645 (neúplná); Petráš, 1990, p. 62 – 94; Kliment, 2002, p. 9.

Najvýznamnejšie publikácie

Vraný, V., 1881: Na Gerlach. Slov. Pohľady, 1, p. 415 – 422. Vraný, V., 1888: Hófeherke (Gnaphalium leontopodium Sep.). Füvészeti legenda. Szepesi Emlékkönyv, 1888, p. 122 – 123. Vraný, V., 1912: Biele jelenie huby (Choiromyces maeandriformis Vittadini) v stoličných zápisniciach liptovských. Čas. Mus. Slov. Spoločn., 15, p. 10. Vraný, V., 1913: Rozpomienky na Andreja Kmeťa ako botanika, p. 71 – 81. In: Medvecký, K. A. (ed.), Andrej Kmeť. Turč. Sv. Martin. Vraný, V., 1928: O vývine botanickej vedy. Gemer-Malohont, 10/26 (23. 6. 1928), p. 1 – 2.

Herbár a iné typy zbierok

Herbár (asi 5 000 – 6 000 položiek) v SNM-PM v Bratislave (BRA), obsahuje herbár darovaný Národnému múzeu v Martine, meštianskej škole v Tisovci, položky z ev. lýcea v Kežmarku, z herbára G. Grodkovského a iné. Ďalšie herbárové položky v Slovenskom múzeu ochrany prírody a jaskyniarstva v Liptovskom Mikuláši (MOP, 93 položiek), v SNM-MAK v Martine (TM), Liptovskom múzeu v Ružomberku (RUM, 159 položiek), na PríF UK v Bratislave (SLO), PřF UK v Prahe (PRC), PřF MU v Brne (BRNU), v Národnom múzeu v Prahe (PR). Ďalšie položky, 4 herbáre, obsahujúce 338 rastlín najmä z okolia Tisovca z obdobia 1920 – 1926, sa nachádzali v Základnej škole v Tisovci a boli súčasťou školskej pamätnej izby venovanej V. Vranému. V 2010 ich ZŠ darovala do herbára SNM-PM v Bratislave (BRA). Jeho ďalší herbár spolu s dlhoročnými botanickými poznámkami mu zničil požiar v Palúdzke. Mal aj rozsiahlu entomologickú zbierku.

Knižnica a iné archívne materiály

Časť knižnice daroval Muzeálnej slovenskej spoločnosti v Martine. Dokumenty a korešpondencia v archíve SNMEM v Martine, v ALU SNK v Martine, v Liptovskom múzeu v Ružomberku a v archíve rodiny. Viaceré práce zanechal v rukopise, napr. Podrobný soznam flóry okolia Tisovca, asi 200 hesiel pre pripravovaný botanický slovník, poznámky k slovenskými menám rastlín, rozpracovaný súpis správnych slovenských názvov miest, vrchov a potokov, ako aj zoznam nerastov okolia Tisovca.

Členstvo vo vedeckých spolkoch a spoločnostiach

Československá botanická spoločnosť, dopisujúci člen (od 1920); Muzeálna slovenská spoločnosť, tajomník (1909 – 1921); Múzejný a archeologický spolok Včela Čáslavska, dopisujúci člen (od 1921); Československá mykologická spoločnosť v Prahe, člen poradného zboru; Klub československých turistov, zakladateľ pobočky a prvý predseda v Tisovci (1924) a iné osvetovo-výchovné spolky.

Členstvo v redakčných radách a iná edičná činnosť

Humoristický rukopisný časopis Lancuško a Junoša vydával s J. Ďalakom v Revúcej (1869); týždenník Slovenské listy, redaktor s M. Hodžom (júl až august 1898); Časopis Muzeálnej slovenskej spoločnosti a Sborník Muzeálnej slovenskej spoločnosti, redaktor (od 1910).

Osvetová práca

Organizátor niekoľkých divadelných predstavení, v ktorých aj sám hral (1869 – 1872), funkcionár v slovenskom kultúrnom spolku Občianska beseda v Ružomberku, dirigent spevokolu Tatran v Liptovskom Mikuláši, člen Slovenského spevokolu a zbormajster (1911, 1913) v Martine.

Pamätníky, pamätné izby, busty, medaily, poštové známky a iné informácie o oceneniach a poctách

Náhrobník v Tisovci, pamätná tabuľa na vrchu Tŕstie (1930) s nápisom „Na tomto mieste zomrel na botanickej vychádzke Václav Vraný – 30. IX. 1851 – 8. IX. 1929 – rodom Čech, duchom Slovák. Slúžil vede a národu obetavo. Česť jeho pamiatke!“ Rašelinisko na Tŕstí pri 50. výročí jeho úmrtia vyhlásené za chránené nálezisko (1979). Uznanie ministra školstva a národnej osvety za pedagogickú prácu a za ochranu pamiatok slovenského národa (1920, pri rehabilitácii).

Čo je po ňom pomenované

Rubus ×vranyi Kupcsok (R. scaber × R. thyrsoideus), taxón opísaný zo Štiavnických vrchov, vyžaduje však ďalšie štúdium; Waldsteinia ×vranyi Hendrych (W. geoides × W. ternata), taxón opísaný zo Slovenska, z Muránskej planiny.

Vyzdvihnutie prínosu pre botaniku (najmä pre Slovensko) a ďalšie doplňujúce a zaujímavé informácie o osobnosti

Botanike sa začal venovať už počas štúdií v Revúcej („rastlinopis“ ho učil J. K. Holub), neskôr sa vypracoval na uznávaného odborníka. Venoval sa predovšetkým floristike, najmä v okolí všetkých svojich pôsobísk (Drienčany, Jelšava, v oblasti Pienin, Zamaguria, Vysokých Tatier, v Liptove, Turci, v širšom okolí Tisovca), zbieral byliny, dreviny, machorasty, lišajníky aj huby. Rozsiahle poznatky o flóre Slovenska nezhodnotil ucelene, viaceré jeho významné nálezy uverejnili iní autori, napr. objav Kobresia simpliciuscula (Wahlenb.) Mack. pri Morskom oku vo Vysokých Tatrách v 1887 (druh dovtedy v Západných Karpatoch neznámy) publikovali E. Sagorski a G. Schneider (1891), nález Waldsteinia ternata a (Stephan) Fritsch v údolí Furmanec pri Tisovci (1922, druhá lokalita na Slovensku) uverejnil K. Domin (1922), mnoho jeho nálezov z Pienin uverejnil N. Filarzsky (1898). Ním objaveného kríženca Waldsteinia geoides Willd. × W. ternata (Stephan) Fritsch v okolí Tisovca pomenoval neskôr R. Hendrych na jeho počesť W. ×vranyi Hendrych. Hendrych (1955) na základe Vraného poznámok z exkurzií a herbárových položiek publikoval aj jeho najvýznamnejšie nálezy zo širšieho okolia Tisovca. Osobne sa poznal, botanizoval, dopisoval si a vymieňal položky s mnohými známymi botanikmi, napr. so S. Kupčokom, A. Kmeťom, J. Ľ. Holubym, K. Kalchbrennerom, A. W. Scherfelom, I. Textorisovou (bola jeho žiačkou v Jelšave), N. Filarszkym, S. Schillerom, J. Ullepitschom, W. Szaferom, K. Dominom, J. Suzom, V. Kristom. Známe sú jeho spoločné exkurzie s A. Kmeťom a J. Petrikovichom. Počas pôsobenia na Spiši pomáhal spracovávať zbierky múzea Uhorského karpatského spolku vo Veľkej (teraz Podtatranské múzeum Poprad). V Liptovskom Mikuláši ako člen Meštianskeho kasína pomáhal budovať tzv. Liptovskú zbierku ako základ nádejného múzea; v Národnom múzeu v Martine starostlivo opatroval a zveľaďoval cenné prírodovedecké, národopisné a historické zbierky. Veľký milovník turistiky, jeho výstup na Gerlach (19. 9. 1879) patrí medzi najstaršie opísané vysokohorské výstupy na tento končiar. Autor poučných a zábavných článkov, povestí, anekdot a básní, zberateľ ľudových piesní (Rejdová v Gemeri), prekladateľ z francúzštiny a nemčiny. Jeho vnuk bol právnik, politik, publicista a redaktor V. Clementis.

Použitá literatúra

Clementis, V., 1964: Nedokončená kronika. Bratislava. (Ďalšie vydanie 1989.) Domin, K., 1930: Václav Vraný. Věda Přír., 11, p. 97 – 98. Dominik, J., 1926: Václav Vraný. Gemer-Malohont, 8/41 (9. 10. 1926), p. 1 – 3; 8/42 (16. 10. 1926), p. 1 – 2. Gašparíková, B., 1970: Podiel Václava Vraného na floristickom výskume Slovenska a floristické zaujímavosti okolia Tisovca. (Diplomová práca.) Hendrych, R., 1955: Václav Vraný a jeho podíl na floristickém výzkumu Slovenska. Preslia, 27, p. 61 – 70. Hrabovec, I., 1988: Václav Vraný, p. 888 – 892, 965. In: Tibenský, J. et al.: Priekopníci vedy a techniky na Slovensku, 2. Bratislava. Jurkovič, M., 1942: Václav Vraný. Slov. Lieč. Rastl., 2, p. 98 – 100. Jurkovič, M., 1972: Václav Vraný – prvý profesionálny kustód Slovenského múzea 1851 – 1929. Vlastiv. Čas., 21, p. 43 – 44. K. [Krčméry, Š.], 1929: Nové hroby. V ten istý deň, 8. septembra umrel i Václav Vraný. Slov. Pohľady, 45/9, p. 569. Kliment, J., 2002: „Rodom Čech, duchom Slovák. Slúžil vede a národu obetavo.” (k 150. výročiu narodenia Václava Vraného). Výskum a ochrana Muránskej planiny, 3, p. 5 – 9. Kliment, J., 2005: Václav Vraný a Turiec (Z pohľadu botanika). Kmetianum, 10, p. 68 – 74. Kochjarová, J., 2004: Z nepublikovaných floristických údajov Václava Vraného. Zborn. Slov. Nár. Múz., Prír. Vedy, 50, p. 18 – 30. Kuchta, M., 1963: Václav Vraný – botanik. Vlastivedné pohľady z okresu Rimavská Sobota, 1963, p. 63 – 64. Magic, D., 1979: Václav Vraný ako botanik. Obzor Gemera, 10, p. 197 – 200. Machajdíková, E., 2008: Sprievodca po archíve Slovenského národného múzea. Bratislava. Pelikán, V., 1980: Václav Vraný z Tŕstia. Pamiatky Prír., 1980/6, p. 37. Petráš, M., 1972: Václav Vraný. Liptov, 2, p. 223 – 248. Petráš, M., 1990: Václav Vraný (1851 – 1921). Život – dielo – bibliografia. Edícia Medailóny. Bratislava. Štrbová, M., 1978: Václav Vraný a Herbár Václava Vraného, p. 5 – 21. In: Botanické tradície v Gemeri. (Záverečná písomná práca, PF UMB Banská Bystrica.) ES 6, p. 370; SBS 6, p. 323 – 324; Vozárová, Sutorý, 2001, p. 38, 57, 66, 67, 74.

Spracoval(-a):

J. Kliment (údajmi prispel D. Blanár)