Osobnosti botaniky na Slovensku

Obrazový materiál

Hrabovec, 1990, p. 155.

Štúdium

Do 1806 medicína na Kráľovskej univerzite v Uppsale, doktor medicíny (univerzita Uppsala).

Pôsobenie po ukončení štúdií

1808 – 1814 demonštrátor, 1829 – 1851 profesor botaniky a medicíny na univerzite v Uppsale, zároveň riaditeľ univerzitnej botanickej záhrady, intendant múzea v Uppsale, 1826 docent, 1829 profesor.

Bibliografia

Futák, Domin, 1960, p. 648; Tibenský et al., 1976, p. 687.

Najvýznamnejšie publikácie

Wahlenberg, G., 1814: Flora Carpatorum principalium exhibens Plantas in montibus Carpaticis inter flumina Waagum et Dunajetz eorumque ramos Arvam et Popradum crescentes, cui praemittitur Tractatus de altitudinae, vegetatione, temperatura et meteoris horum montium in genere. Göttingae.

Pamätníky, pamätné izby, busty, medaily, poštové známky a iné informácie o oceneniach a poctách

Linného ocenenie Švédskej kráľovskej akadémie vied v Uppsale; Akadémia vied v Uppsale a Štokholme, riadny člen; pamätná tabuľa na chate Plesnivec v Belianskych Tatrách (2005).

Čo je po ňom pomenované

Wahlenbergia Schrader ex Roth (Campanulaceae), pomenovaných po ňom asi 100 taxónov väčšinou z tropických oblastí celého sveta, 2 druhy z Európy, ďalšie mená sa uplatňujú v synonymike niektorých taxónov. Na Slovensku rastú Saxifraga wahlenbergii Ball (taxón opísaný zo slovenskej strany Tatier) a Erysimum hieracifolium var. strictum subvar. wahlenbergii Asch. et Engl. [opísaný z Doliny Siedmich prameňov v Belianskych Tatrách; akceptované meno Erysimum wahlenbergii (Asch. et Engl.) Borbás], Anemove wahlenbergii Szontágh (akceptované meno Pulsatilla slavica G. Reuss). Pomenované Wahlenbergove plesá vo Furkotskej doline (Vysoké Tatry) – Nižné Wahlenbergove pleso (vo výške 2 053 m n. m.) a Vyšné Wahlenbergovo pleso (2 149 m n. m.), švédsko-slovenské podujatie Wahlenbergove dni v Spišskej Belej (od 2004).

Vyzdvihnutie prínosu pre botaniku (najmä pre Slovensko) a ďalšie doplňujúce a zaujímavé informácie o osobnosti

Botanik, lekár, žiak C. Linného, špecializoval sa na geobotaniku. Po štúdiu škandinávskej a alpskej flóry ho Švédska kráľovská akadémia vied vyslala študovať flóru Karpát (1813). Na študij nej ceste spolupracoval s viacerými významnými stredoeurópskymi botanikmi a znalcami tohto pohoria (A. Rochelom, G. Berzeviczym, T. T. Maukschom, S. Genersichom, P. Kitaibelom a i.). Botanizoval v Krivánskej Fatre (Kriváň, Stoh), vo Veľkej Fatre (Kľak, Salatín, Ľubochnianska dolina a širšie okolie Ľubochne), v Chočských vrchoch (Choč), Nízkych Tatrách (dolina Čierneho Váhu, Čertovica, Ďumbier), Vysokých a Západných Tatrách (Kriváň, Lomnický štít, doliny Račková, Žiarska, Kôprová a i.) a Belianskych Tatrách (Bujačí a i.); v štúdiu pokračoval v Pešti u P. Kitaibela, potom vo Viedni. Výsledky výskumu spracoval v diele Flora Carpatorum principalium... (1814), v ktorom uvádza 1 346 divorastúcich taxónov, z toho 1 071 cievnatých rastlín, 5 pre vedu nových taxónov, pri ďalších poukázal na rozdiely od príbuzných druhov; v osobitnej kapitole uvádza 10 taxónov pestovaných rastlín. Botanická časť je usporiadaná podľa Linného systému. V Západných Karpatoch určil vegetačné stupne, pre Vysoké Tatry stanovil výšku snežnej čiary, robil výškové merania, zaoberal sa štúdiom vplyvu geologického podkladu na rastlinstvo. Autor prvej topografickej mapy Tatier, ktorá zobrazuje vertikálne rozšírenie flóry, toky, plesá, osady, hranice rozšírenia niektorých druhov. Je to priekopnícka práca, ktorá predstihla svoju dobu a nebola prekonaná do konca 19. storočia. Mnohostranným vedeckým hodnotením územia Tatier a priľahlých území dala základ ytogeografii. Ako zaujímavosť možno uviesť, že počas pobytu na Slovensku bol očitým svedkom povodne v auguste 1813, keď hladina rieky Poprad zaplavila časť Kežmarku.

Použitá literatúra

Anonymus, 2005: Wahlenbergove dni v Spišskej Belej. Spišsko Beliansky Sprav., 3/10 (jún 2005, p. 3. Fuchs, F., 1863: Die Central-Karpathen mit den nächsten Voralpen. Pest. (Časť originálu zo strán 34 – 40 preložil a uverejnil I. B. pod názvom Ako merať hĺbku Tatran ských plies. Vysoké Tatry, 17/5, p. 16, 1978.) Futák, J., Domin, K., 1960: Bibliografia k flóre ČSR do r. 1952. Bratislava. Gombocz, E., 1936: A magyar botanika története. A magyar flóra kutatói, p. 269, 344, 390 – 393, 406, 528, 592. Budapest. Hrabovec, I., 1985: Bádatelia tatranskej flóry do konca 19. storočia. Veda Techn. v Dejinách Slov., 2, p. 104 – 105. Hrabovec, I., 1988: Göran Wahlenberg, p. 155 – 159, 917. In: Tibenský, J. et al.: Priekopníci vedy a techniky na Slovensku, 2. Bratislava. Hrabovec, I., 1990: Z dejín botaniky a zoológie na Slovensku do polovice 19. storočia, p. 94 – 97. Bratislava. Kanitz, A., 1865: Versuch einer Geschichte der ungarischen Botanik, p. 145. Halle. Radwanska-Paryska, Z., Paryski, W. H., 1995: Wielka Encyklopedia Tatrzańska, p. 1310 – 1311. Poronin. ES 6, p. 467; SBS 6, p. 338; Stafleu, Cowan, 1988, 7, p. 17 – 21.

Spracoval(-a):

T. Schwarzová, H. Šípošová