Osobnosti botaniky na Slovensku

Obrazový materiál

Radwańska-Paryska, Paryski, 1995, p. 1390.

Štúdium

Do 1871 osemročné c. k. vyššie gymnázium v Przemyśli, 1871 – 1875 Fakulta práva a administratívy Jagelovskej univerzity v Krakove, 1896 doktor práv (univerzita Krakov), 1880 – 1881 geológia, geografia, botanika na univerzite vo Viedni.

Pôsobenie po ukončení štúdií

1875 – 1880 právnik, 1880 – 1896 vojenský sudca v rakúskej armáde vo Viedni, neskôr v Innsbrucku, 1896 – 1902 vo Ľvove, 1903 – 1905 v Krakove, od 1905 na dôchodku (1905 – 1908 v Zavoi, 1908 – 1914 vo Ľvove), 1914 znovu sudca v rakúskej armáde, od 1914 v ruskom zajatí.

Bibliografia

Zdebska, 1979, p. 22 – 25; Kolbuszewski, 1979, p. 25 – 29.

Najvýznamnejšie publikácie

Zapałowicz, H., 1880: Roślinność Babiej Góry pod względem geograficzno-botanicznym. Spraw. Kom. Fizjogr., 14 (1789), p. 79 – 237. Zapałowicz, H., 1906, 1908, 1911: Conspectus florae Galiciae criticus, 1 – 3. Krytyczny przegląd roślinności Galicji. Kraków, 1 – 3. (predtým 30 častí v 1904 – 1914 na pokračovanie v Rozpr. Wydz. Mat. Przyr. Akad. Umiej. Nauki Biologiczne, Ser. 3). Zapałowicz, H., 1909: Trisetum Tarnowski i karpackie gatunki rodzaju Delphinium. Kosmos, 34, p. 1173 – 1180. Zapałowicz, H., 1910. Nonnullae species et varietates plantarum novae. Kosmos, 35, p. 782 – 786.

Herbár a iné typy zbierok

Herbár (zo Západných a Východných Karpát) v Botanickom ústave Poľskej akadémie vied v Krakove (KRAM).

Knižnica a iné archívne materiály

Korešpondencia v knižnici Národného ústavu Ossolońskich vo Vroclave. Fotografie, rukopisy a správy súvisiace s činnosťou Babiogorskej pobočky Towarzystwa Tatranskiego v Národnom archíve v Żyvci, Tatranskom múzeu Tytusa Chałubińského v Zakopanom, Stredisku kultúry a horskej turistiky v Markowych Szczawinach. Dokumenty súvisiace so štúdiom a doktorátom v archíve Jagelovskej univerzity v Krakove. Dokumenty súvisiace s členstvom v Poľskej akadémii vied v archíve akadémie v Krakove.

Pôsobenie a pobyty v zahraničí

Botanické a geologické výskumy: Východné a Južné Karpaty (1880 – 1888, 1896, 1905 – 1913); vedecké cesty okolo sveta: napr. výskumy v Patagónii, Argentíne a Chile (1888 – 1890); vo Viedni a v Innsbrucku (1880 – 1896); ako zajatec v Rusku naďalej vedecky pracoval, robil aj botanické a geologické zbery v Kazachstane (1914 – 1917).

Členstvo vo vedeckých spolkoch a spoločnostiach

Tatranská spoločnosť, zakladateľ babiohorskej pobočky (1905), čestný člen (1909).

Osvetová práca

Aktívne sa angažoval v dobrovoľníckej činnosti, najmä na poli turistiky, preto ho nazývajú Otcom beskydskej turistiky. Podieľal sa na otvorení prvej poľskej turistickej ubytovne v Západných Beskydách (Markowe Szczawiny).

Pamätníky, pamätné izby, busty, medaily, poštové známky a iné informácie o oceneniach a poctách

Socha (poprsie) aj portrét v budove Strediska kultúry a horskej turistiky v osade Markowe Szczawiny v masíve Babej hory; Poľská akadémia vied Krakov, člen (1894).

Čo je po ňom pomenované

Alchemilla zapalowiczi Pawł., Ranunculus zapalowiczi Pacz. a iné; pomenovaná turistická chata na Babej hore a turistická trasa v masíve Babej hory, škola v Zavoji.

Vyzdvihnutie prínosu pre botaniku (najmä pre Slovensko) a ďalšie doplňujúce a zaujímavé informácie o osobnosti

Objavil a opísal 86 druhov a krížencov nových pre vedu (napr. Erysimum hungaricum Zapał.), ako aj niekoľko stoviek nových poddruhov, variet a foriem. Autor 53 monografií, rozpráv, vedeckých článkov a kníh z odboru floristiky, geografie rastlín a geológie. Svoje záujmy, literárne, básnické a filozofické schopnosti uplatnil aj v básňach, v literárnej tvorbe a vo filozofických esejach.

Použitá literatúra

Hryniewiecki, B., 1953: Hugo Zapałowicz (1852 – 1917). W setną rocznicę urodzin. Acta Soc. Bot. Poloniae, 22, p. 446 – 456. Kolbuszewski, J., 1979: Literacka twórczość Hugona Zapałowicza. Karpaty, 13 – 14 (1978 – 1979), p. 25 – 29. Kulczyński, S. K., 1920: Hugo Zapałowicz. Wspomnienia pośmiertne. Spraw. Kom. Fizjogr., 53 – 54, p. 42 – 44. Midowicz, W., 1979: Hugo Zapałowicz we wspomnieniach dawnych mieszkańców Zawoi. Karpaty, 13 – 14 (1978 – 1979), p. 29 – 34. Michałowski, S., 1918: Hugo Zapałowicz. Wspomnienia pośmiertne. Czas 71 (83), p. 3. Mirek, Z., Musial, L., Wójcicki, J., 1997: Polish herbaria. Polish Bot. Stud., Guidebook Ser., 18, p. 42. Moskała, E., 1979: Zapałowiczana w zbiorach muzealnych. Karpaty, 13 – 14 (1978 – 1979), p. 46 – 50. Rouppert, K., 1918: Hugo Zapałowicz ur. 15 XI w Lublanie zm. 20 XI 1917 w Perowsku. Pam. Tow. Tatrz., 36, p. 33 – 38. Radwańska-Paryska, Z., Paryski, W. H., 1995: Wielka Encyklopedia Tatrzańska, p. 1390. Poronin. Ryn, Z., 1979: Refleksje nad osobowością Hugona Zapałowicza. Karpaty, 13 – 14 (1978 – 1979), p. 34 – 37. Wójcik, W., 1979: Działalność eksploracyjna i organizacyjna Hugona Zapałowicza na polu turystyki górskiej. Karpaty, 13 – 14 (1978 – 1979), p. 9 – 17. Zdebska, D., 1979: Prace Hugona Zapałowicza w zakresie botaniki. Karpaty, 13 – 14 (1978 – 1979), p. 22 – 25. Zdebski, J., 1979: Hugo Zapałowicz (1852 – 1917). Karpaty, 13 – 14 (1978 – 1979), p. 3 – 8. Stafleu, Cowan, 1988, 7, p. 521; http://pl.wikipedia.org/wiki/Hugon_Zapałowicz

Spracoval(-a):

H. Piękoś-Mirkowa