Úvod ku knižnému vydaniu
Biografický slovník Osobnosti botaniky na Slovensku sa snaží vyplniť medzeru, ktorú už dlho pociťovala botanická obec a kompletne sumarizuje informácie o osob nostiach klasickej aj úžitkovej botaniky na Slovensku. Každá generácia prináša nové poznatky, nové trendy výskumu. Postupom času sa mnohé prekonajú, niektoré upadnú do zabudnutia, iné získajú na hodnote, ale všetky sú súčasťou historického vývoja. V toku času a pracovných povinností často na dejateľov a objaviteľov zabúdame.
Preto snahou editoriek aj autorov bolo čo najkompletnejšie zachytiť nielen tradované historické fakty, ale aj pohľad súčasníkov na botanickú minulosť, aby súčasná a aj budúca generácia výskumných pracovníkov poznala tých, ktorí sa väčším či menším vkladom zaslúžili o rozvoj botaniky a príbuzných disciplín na Slovensku.
Prvý krok, ktorý sme museli urobiť, bol zoznam osobností, ktoré sa venovali rastlinám. Stáli sme pred problémom, ako široko načrieť do sveta poznania a využívania rastlín, kde urobiť hranicu botaniky oproti iným odborom, keď základy vedeckej botaniky na Slovensku sa začali budovať nštitucionálne pomerne neskoro, vlastne až v 50. rokoch 20. storočia. Dovtedy sa chodilo študovať za hranice Slovenska. Ľudia však vždy túžili po vedomostiach, ale bežnému, často nevzdelanému človeku sa informácie o rastlinách spočiatku spájali najmä s ich praktickým využitím, čiže s poľnohospodárstvom, ovocinárstvom, vinohradníctvom, liečivými rastlinami a pod. Ale aj to boli kroky, ktoré smerovali k poznávaniu rastlinného sveta. Prírodovedné výskumy sa začali neskôr, všeobecne so stúpajúcou vzdelanosťou. Pribúdali nadšenci, ktorí často začínali len amatérsky, ale vypracovali sa na osobnosti vo svete vedy vysoko uznávané, zároveň pribúdali aj profesionáli. Preto sme do predloženej encyklopédie zahrnuli aj tie osobnosti, ktoré svojím osobným vkladom (vedomosťami, skúsenosťami, publikáciami, floristickými aktivitami, herbármi a pod.) prispeli k rozvoju botaniky na Slovensku v tom najširšom zmysle slova a zaslúžili sa o poznanie rastlinného bohatstva Slovenska. Ide nielen o profesionálnych botanikov, venujúcich sa základnému výskumu (taxonómov, fyziológov, embryológov, algológov, mykológov, lichenológov, bryológov, dendrológov, farmaceutov, lesníkov a šľachtiteľov), ale aj floristov – amatérov, osobnosti s originálnymi pestovateľskými aktivitami v ovocinárstve, záhradníctve, sadovníctve, vinohradníctve a i. Snažili sme sa nevynechať tých, ktorí odbornými a vedeckými ilustráciami či fotografiami dopĺňali publikácie, tých, ktorí významnými ochranárskymi aktivitami prispeli k ochrane vzácnych rastlín, spolo čenstiev a území s vysokou prírodovednou hodnotou, ale aj tých, ktorí sa venovali histórii tejto vednej disciplíny. Tí všetci prispeli väčším či menším vkladom k poznaniu rastlinného bohatstva územia terajšieho Slovenska.
V práci uvádzame nielen osobnosti, ktoré pôsobili na Slovensku, ale aj pochádzajúce zo Slovenska, hoci žili a pôsobili v zahraničí. Veda nepozná hranice, preto sme nemohli nerešpektovať historický fakt, že sa u nás do dejín botanického výskumu významne zapísali aj osobnosti iných, zväčša susedných štátov. Ich podiel bol vysoký najmä v období Rakúska a neskôr Rakúsko-uhorskej monarchie, keď sa výskumu Slovenska (najmä Tatier) venovalo viacero maďarských, rakúskych, poľských, českých, ale aj niekoľko ďalších inonárodných osobností. Po roku 1918, počas trvania Československa vo všetkých typoch štátnych formácií, významne prispeli k výskumu flóry Slovenska českí botanici, napr. ako autori a spoluautori v edícii Flóra Slovenska alebo štúdiom regionálnych flór. Preto sme uvítali, keď nám v našej práci pomohli ako autori alebo konzultanti odborníci z iných štátov, a to Halina Piękoś-Mirkowa a Ursula Bielczyk (Poľsko), Vladimír Antonín, Karel Sutorý, Vladimír Řehořek, Věnceslava Rejzlová, Jiří Hadinec, Matilda Jatiová, Štěpán Husák, František Krahulec, Zdeněk Černohorský jun., Jiří Liška, Jarmila Hendrychová, Jiří Danihelka a Blanka Skočdopolová (Česká republika,Günther Gottschlich, Harrie M. J. Sipman (Nemecko), Lydia Tasenkevich a Vitalij Ivanovyč Hončarenko (Ukrajina), Maša Olegovna Vorelova (Rusko), Lajos Somlyay a László Lőkös (Maďarsko), Uve Passauer a Christa Riedl-Dorno (Rakúsko).
Neoddeliteľnou súčasťou práce botanikov sú zbierky, buď vo forme herbárov a preparátov, alebo živých rastlín v arborétach, rozáriách, botanických záhradách, záhradách s liečivými rastlinami, sadoch, šľachtiteľských plochách, vo vinohradoch, v zbierkach starých odrôd alebo semien a plodov, kvasinkových a riasových kultúrach. Ich tvorcovia boli spočiatku nadšenci, často motivovaní prácou v niektorom spolku, neskôr ich prácu prevzali vedecké, medzinárodne evidované inštitúcie, ktoré uchovávajú im zverené zbierky a exponáty neoceniteľnej hodnoty pre ďalšie generácie. Počas histórie, a to platí celosvetovo, herbáre menili a naďalej menia majiteľov.
Reťazec takýchto presunov je niekedy problematické sledovať či vypátrať.
Bolo nevyhnutné zohľadniť množstvo doteraz publikovanej literatúry, ale aj doplniť doteraz neznáme alebo len málo známe nepublikované údaje, najmä vlastné spomienky na kolegov, spolupracovníkov či učiteľov, alebo informácie z archívnych materiálov a nových výskumov. Informácie sme čerpali z početných, špecificky alebo encyklopedicky zameraných prác. Všetky zdroje informácií uvádzame za každým heslom osobitne. V publikácii však nájdete aj informácie nové, originálne! Pri niektorých heslách sa zdôrazňuje, že pochádzajú z osobných spomienok spracovateľov.
Pri dopĺňaní alebo overovaní informácií nám pomáhali viacerí rodinní príslušníci spracovávanej osobnosti, či iní dobrovoľníci, ktorých uvádzame ako prispievateľov údajov.
Napriek vynaloženému úsiliu sa nám nepodarilo o niektorých osobnostiach skompletizovať všetky požadované údaje a v heslách sa objavujú otázniky, prípadne údaje sú len neúplné. Naopak, o niektorých osobnostiach bolo k dispozícii informácií hodne, preto sme ich zostručnili s upozornením na ďalšie literárne či archívne zdroje.
Marta Vozárová a Helena Šípošová, editorky